Antibiotiká

CRP ako prostriedok na predchádzanie zbytočného užívania antibiotík pri respiračných infekciách.

crp - bakteria alebo virus, naduzivanie antibiotik, antibiotika, vysoke crp, meranie crp, co je to crp, na co je dobre crp, meranie crp v ambulancii , crp u pediatra, pediater, vceobecny lekar

CRP alebo C-reaktívny proteín je dôležitý parameter, ktorého vzostup v krvi nás informuje o zápalovom ochorení, ide o tzv. reaktant akútnej fázy zápalu. Jeho hladina najvýraznejšie stúpa pri bakteriálnych infekciách, približne 6-12 hodín od prepuknutia zápalového procesu, maximum dosahuje v priebehu 24-48 hodín.
Hodnota CRP sa dá jednoducho zistiť z kapilárnej krvi (prsta) do pár minút priamo v ambulancii lekára. Ide o jednoducho merateľný marker bakteriálneho zápalu, vďaka ktorému je možné obmedziť nadužívanie antibiotík, keďze 80 respiračných infekcií je vírusového pôvodu, to znamená, že nevyžadujú liečbu antibiotikami resp. antibiotiká vírusové ochorenie neliečia. V praxi je ťažké rozlíšiť podľa klinického vyšetrenia, či sa jedná o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu dýchacích ciest, preto je meranie CRP cenným a jednoducho dostupným nástrojom najmä všeobecných lekárov a pediatrov.

Čo nám hovorí hodnota CRP?

Meranie CRP sa nepoužíva iba na rozlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie horných dýchacích ciest, ale aj na monitorovanie priebehu ochorení alebo efektívnosti antibiotickej liečby. Slúži na pozorovanie nielen protizápalovej, ake aj imunosupresívnej, cytotoxickej a kortikoidnej liečby. Meranie CRP znižuje riziko prehliadnutia infekcie, ktorá vyžaduje okamžité nasadenie antibiotickej liečby a taktiež pomáha lekárovi identifikovať niektoré ochorenia s podobnymi klinickými prejavmi.

Zvýšené CRP pozorujeme pri bakteriálnych infekciách, Crohnovej chorobe, reumatoidnej artritíde. Mierne zvýšenie bazálnych hodnôt je však bežné aj u tehotných žien, fajčiarov, obéznych ľudí či užívateliek hormonálnej antikoncepcie. Naopak hladinu CRP môže znížiť a výsledky merania skresliť užívanie statínov (liečba vysokého cholesterolu) alebo naproxenu (protizápalový liek, u väčšiny tzv. nesteroidných antiflogistík sa nezaznamenal významný vplyv na hladinu CRP),

Hladina CRP sa za fyziologických okolností (zdravý človek) pohybuje medzi 1-10mg/deň. Mierne zvýšenie CRP je bežné aj pri vírusových ochoreniach a chrípke. Užívanie antibiotík sa odporúča približne od hladiny CRP nad 40mg/l, za hraničnú sa považuje hodnota CRP 50mg/l u dospelých ľudí a starších detí. U malých detí je táto hodnota nižšia – 25mg/ml.

Zaujímavosť:
Nízke zmeny koncentrácie CRP nás dokážu informovať o pravdepodobnosti rizika srdcovo-cievnych príhod ako infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody aj u zdravých ľudí, ktorí netrpia žiadnym kardiovaskulárnym ochorením (KVS). Nejedná sa o štandardné meranie hladiny CRP, ale o niečo presnejšiu a citlivejšiu analytickú metódu, pomocou ktorej sa meria tzv. vysokosenzitívne -hsCRP alebo ultrasenzitívne-usCRP. Zvýšená koncentrácia vysokocitlivého CRP je ukazovateľom zvýšeného kardiovaskulárneho rizika. Sledovanie usCRP sa vo viacerých štúdíách ukázal ako najefektívnejší nezávislý prediktor vzniku budúcich KVS udalostí. Sledované ženy s budúcim rizikom KVS príhod mali signifikatne vyššie koncentrácie usCRP  (4,2 mg/l vs 0,28 mg/l; p < 0,001). Tento parameter sa zatiaľ u nás nemeria štandardne u asymptomatickej a zdravej populácii, odporúča sa skôr u rizikových pacientov, napr. pacienti po infarkte myokardu a podobne.

Súvisiace články:

Ako to s tými antibiotikami vlastne je?

Ako dosiahnuť maximálny účinok antibiotík s minimálnym rizikom nežiaducich účinkov?

Kedy a ktoré probiotikum k antibiotiku?

——————————————————————————————————————————–

ZDROJE:

1. https://www.solen.sk/storage/file/article/3368b7be8f1b3ee669acf7688d8f5df0.pdf

2. M.Samoš, R. Pullmann, S. Funiak, M. Stančík, M. Mokáň:Indikátory zápalu u pacientov s koronárnou aterosklerózou – úloha usCRP v diagnostike a predikcii prognózy ochorenia. Vnitř Lék 2013; 59(12): 1057-1064.

3. Ridker PM, Hennekens CH, Buring JE et al. ­C-reactive protein and other markers of inflammation in the prediction of cardiovascular disease in women. N Engl J Med 2000; 342: ­836–843.
4. Simon Tarp, Else M Bartels, Henning Bliddal, Daniel E Furst, et al: Effect of nonsteroidal antiinflammatory drugs on the C-reactive protein level in rheumatoid arthritis: a meta-analysis of randomized controlled trials. 2012 Nov;64(11):3511-21.

5. https://www.solen.sk/storage/file/article/e330bbb3ad25b0cf5de77ec8074053e3.pdf

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *