Antibiotiká

Kedy a ktoré probiotikum k antibiotiku?

Keď sa povie baktéria, človek si obvykle predstaví nejakú zdraviu škodlivú potvoru, ktorá spôsobuje infekcie a ochorenia. Takéto baktérie označujeme ako patogénne. Našu kožu, sliznicu dýchacích ciest, ženských genitálii a najmä sliznicu čreva však osídľujú aj baktérie, ktoré plnia množstvo dôležitých funkcií, označujeme ich ako priateľské baktérie alebo fyziologická mikroflóra. Vytvárajú bariéru pred vstupom neželaných baktérii, regulujú metabolické a imunologické procesy. Viac v článku Aké sú hlavné účinky probiotík?

Narušenie našej fyziologickej mikroflóry môžu spôsobiť rôzne príčiny, najčastejšie a najagresívnejšie to však dokážu antibiotiká, chemoterapeutiká a dezinfekčné látky, ktoré nerozlišujú patogennú a priateľskú baktériu, ale zahubia všetky, ktoré sú na dané antibiotikum citlivé. Ako následok narušenia mikroflóry sa môžu objaviť práve najčastejšie nežiaduce účinky antibiotík – hnačky a žalúdočné ťažkosti. Po rozvrátení mikroflóry antibiotikami dochádza v krátkom čase k opätovnému osídľovaniu sliznice čreva bakériami a tu môže nastať ďaľši problém, kedže baktérie ktoré „de novo“ osídľujú sliznicu môžu byť okrem pôvodných a nových priateľských baktérii, aj patogénne (často rezistentné na antibiotikum), čo môže byť spojené s novým infekčným ochorením, ktoré často treba zas riešiť antibiotikami. Stretnúť pacienta, ktorý užíva v priebehu roka niekoľké antibiotiká nie je vôbec zriedkavý jav. Opakované podávanie antibiotík predstavuje vyššie riziko osídlenia čreva patogénnymi a rezistentnými baktériami. Nejde však len o črevnú mikroflóru, narušenim fyziologickej mikroflóry dýchacích ciest, môže dochádzať kvôli osídleniu patogénnymi a rezistetnými baktériami k vzniku opakujúcich sa infekcií horných dýchcích ciest (najmä u detí) či k zníženiu imunity. Úbytok vaginálnej mikroflóry (najmä laktobacilov) u žien v produktívnom veku pri antiinfekčnej liečbe má často na svedomí kvasinkové infekcie. A toto sú hlavné dôvody, prečo sa k antibiotickej liečbe odporúčajú probiotiká.

Ako si vybrať správne probiotikum?

Vybrať si správne a kvalitné probiotikum nie je pre bežného človeka vôbec jednoduché. Vzhľadom na množstvo nekvalitných a zavádzajúcich výživových doplnkov na našom trhu to však nie je prekvapivé. Nedávno to potvrdil aj výskum Štátneho zdravotného ústavu v Čechách, ktorý ukázal, že mnohé probiotiká na českom trhu (väčšina z nich je aj u nás) sú nekvalitné. Mnohé výživové doplnky obsahovali také množstvá probiotických kultúr, ktoré ani náhodou nezodpovedali tvrdeniam, ktoré si deklarovali výrobcovia, a to sa nebavíme o tom, či by tie čo tam predsa len boli aj prežili dlhú cestu tráviacim traktom až do čreva, kde by boli schopné adhézie (priľnutiu) k enterálnemu epitelu a následnej kolonizácii (osídleniu) čreva. Ako teda vyzerá kvalitné probiotikum?

Probiotiká sú pre nás prospešné až vtedy, keď sú schopné prežiť proces výroby, prechod do čreva a jeho následné osídlenie. Musia prekonať kyslé prostredie žalúdka ako aj prítomnosť žlčových kyselín. Pri probiotických kmeňoch, ktoré sú citlivé na kyslé pH žalúdka, sa používajú enterosolventné (až v čreve rozpustné) kapsule, platí to napr. pri kmeňoch Lactobacilus acidophilus, rhamnosus alebo pri bifidobaktériách. To je aj dôvod prečo väčšinu probiotík nemôžete vysypať z kapsúl ale treba ich vcelku prehltnúť. Technologicky vyspelejšie spracovanie je uzavretie lyofilizovaných (vysušených) probiotických baktérií do polysacharidovej matrice, ktorá ich chráni pred kyslým pH žalúdka, v tomto prípade nemá kapsula ochrannú funkciu a probiotiká môžte z kapsule kľudne aj vysypať (Probiofix). Ďaľšou môžnosťou je použitie probiotických baktérií vo forme spór, o ktorých je známe, že odolávajú nepriaznivým podmienkam prostredia ako vysoké teploty či kyslé pH (Nutrolin).

Najlepšie sú chladničkové?

Táto fáma vznikla pravdepodobne vtedy, keď sa na trhu objavili probiotiká Dophilus, ktoré patria k tým najlepším na trhu a musia sa skladovať v chladničke. Držať probiotiká v chlade predlžuje ich prežívanie počas skladovania. ale prežitie v tráviacom trakte neovplyvňuje, veľa kvalitných probiotik chladničku nepotrebuje, vďaka dobrému technologickému spracovaniu baktérie bežnú teplotu prežijú.

Čo sa týka prežívania probiotických kmeňov počas skladovania, treba uprednostniť tie produkty, ktoré si garantujú množstvo životaschopných baktérii pred uplynutím expirácie (minimálnej doby trvanlivosti). Počas dvoj či troj-ročného skladovania probiotík sa znižuje množstvo životaschopných baktérii v prípravku, takže sa môže stať, že probiotikum ktoré si kúpite obsahuje možno jednu štvrtinu množstva bakterií, ktoré si prečítate na krabičke. Obsah probiotických baktérii pri konci exspiračnej doby si garantuje napr. Linex či Jamieson-Acidophilus, to znamená, že množstvo baktérií pri kúpe takéhoto probiotika môže byť ešte vyššie ako sa dočítate na krabičke.

Koľko a akého?

Účinnosť ako aj samotná dávky probiotika závisi aj od použitého kmeňa výrobku. Rôzne kmene a ich kombinácie sa používajú pri rôznych ochoreniach. Táto oblasť je stále v štádiách výskumu. Často diskutovaná otázka je, či musí byť probiotický kmeň rezistentný (odolný) voči pôsobeniu antibiotika. Niektorí výrobcovia preto používajú probiotické kmene, ktoré vykazujú odolnosť voči väčšine antibiotík ako napr. Bacillus clausii (Probacin) či Lactobacilus reutri (Biogaia), môžu sa teda užívať  aj súčasne s antibiotikom. Čo je však zaujimavé, veľa  štúdií  s pozitívnymi výsledkami sa uskutočnilo práve s kmeňmi, ktoré sú citlivé na väčšinu antibiotík, a tým pádom sa očakáva že zahynú skôr ako by osídlili črevo, čo ako ukazujú mnohé výskumy nie je pravda. Takže 2-4 hodinový odstup medzi podaním antibiotika a probiotika, ktoré je na dané antibiotikum citlivé, sa javí ako dostatočné opatrenie (najskôr treba užiť antibiotikum a keď sa vstrebe tak po 2-4 hodinách užiť probiotikum, nie opačne).

V prevencii hnačiek spojených s užívaním antibiotík sa osvedčili u detí kmene S. cerevisiae /boulardii (Enterol), L. rhamnosus GG (Biopron kvapky), B. lactis BB, S. thermophilus (Lactoflor)

U dospelých sa v prevencii hnačiek osvedčili kmene Enterococcus faecium , Bacillus clausi, S. bouldarii,  L. acidophilus, L. casei, L.rhamnosus, L. bulgaricus+S. thermophilus. (Probiofix Inum, Enterol, Probacin, Dophilus, Linex). Niektore probiotické prípravky obsahujú len jeden kmeň, čo ich obmedzuje na použitie len v určitých indikáciách. Na druhej strane aj bezhlavé kombinovanie viacerých kmeňov nemusí byť  vždy na osoh, najmä pri štúdiami nepodložených kombináciách, kedže môže dôjst v produkte k vzájomnému antagonizmu (jednotlivé kmene môžu pôsobiť odlišne). Takže nedávne teórie, ktoré uprednostňovali zamerať sa na čo najviac kmeňov v čo najvyššej dávke už nie sú smerodajné a kvalitní výrobcovia  sa orientujú skôr na kvalitné technologické spracovanie a spravné kombinovanie konkrétnych preskúmaných kmeňov pri konkrétnych indikáciách (Dophilus, Pearls, Probiofix Inum), t.z. nie jedno zázračné probiotikum vyrieši všetky problémy a je vhodné pre každého. Preukázaná je napr. kombinácia L. rhamnosus GG s B. animalis, kde prvý kmeň výrazne zlepšuje priľnutie druhého kmeňa k sliznici čreva a podobne.

Čo sa týka potrebnej dávky probiotika, vo všeobecnosti sa odporúča 108 až 109 (109 je jedna miliarda) CFU (kolóniotvorných jednotiek) probiotík denne. Ale ani tieto dávky nie sú jednoznačné, ale závisia vo veľkej miere od použitého kmeňa, prípadnej kombinácie kmeňov a aj zdravotnej indikácie, ktorú má probiotikum riešiť. Napr. denná účinná dávka L.plantarum (299v) je 5×108, zatiaľ čo u L. acidophilus (NCFB1748) to je až 3×1011 .

Podľa doterajších štúdií sa odporúča pokračovať v užívaní probiotík ešte aspoň 2 týždne po ukončení antibiotickej liečby, aby príšlo k efektívnejšej a celkovej úprave črevnej mikroflóry.

Dobré tipy

Probiotikum zajedzte banánom alebo zapite Caro nápojom

Obsahujú totiž inulín-vlákninu, ktorú označujeme ako prebiotikum. Prebiotika sú zložky potravy, ktorými sa živia priateľské baktérie a pomáhajú tak ich rastu. Niektoré probiotiká obsahujú okrem probiotických baktérií aj prebiotikum (Lactoflor). Inulín nájdeme v čakanke, cibuli, cesnaku, póre, chrene či cereáliách.

Vhodné je doplniť vitamíny skupiny B

Pri liečbe antibiotikami, obzvlášť dlhodobej, sa odporúča doplniť B-vitamíny, kedže antibiotiká potláčajú črevnú flóru, ktorá syntetizuje (produkuje) B vitamíny.

Enzymoterapia

Pokiaľ užívate antibiotiká dlhodobo alebo opakovane, vyskúšať môžete systémovú enzymotearpiu (Wobenzym). V štúdiach bolo preukázané, že pri súčasnom podávaní antibiotík a proteolytických enzýmov dochádza k výrazne vyššej koncentrácii antibiotika na mieste zápalu o 8 až 40%, čo umožňuje znížiť dávky antibiotík.

Antibiotiká a vaginálna mykóza

Ak ste náchylná na vaginálne mykózy počas liečby antibiotikami, vhodné sú vaginálne probiotiká (Floragyn, Gyntima, Fermalac). Antibiotiká (napr tetracyklíny) totiž potlačením priateľských baktérií vaginálnej sliznice, umožňujú prerastanie a premnoženie niektorých patogénnych baktérií a kandíd (kvasiniek).

Ktoré antibiotiká likvidujú priateľské baktérie najvýraznejšie?

Prvý faktor, ktorý ovplyvňuje to ako nám antibiotiká zredukujú mikroflóru je tzv. biologická dostupnosť antibiotika – určuje koľko percent z podaného lieku sa dostane do systémového obehu (krvi). Čím je biologická dostupnosť nižšia, tým viac antibiotika zostáva nevstrebaného v čreve a tým viac antibiotikum vplýva na mikroflóru. Nízku biologickú dostupnosť (cca 50% a menej) má napr. azitromycín (Azitrox, Sumamed, Azatril…), klaritromycín (Klacid, Fromilid, Klabax…),  cefixim (Suprax), niektoré penicilíny (V-PNC, Penbene), cefuroxim (Zinnat, Xelacef, Xorimax, ceroxim).  Vyššiu biologickú dostupnosť, dobrú vstrebateľnosť a z tohto pohľadu nižší vplyv na redukciu mikroflóry majú napr. chinolóny (Ciplox, Ciphin, Ciprofloxacin, Ofloxin, Medofloxin, Taroflox…) či tetracyklíny (Doxybene, Deoxymykoin, Doxyhexal).
Ale také jednoduché to nie je, kedže ešte dôležitejší faktor, ktorý rozhoduje o rozvrátení mikroflóry antibiotikom, je citlivosť priateľských baktérií na konkrétne antibiotikum. Najviac neplechy narobia antibiotiká účinné na anaerobné a fakultatívne anaerobné baktérie.

Všeobecne by sme to mohli zhrnúť, že najčastejšie sa rozvrat a redukcia mikroflóry, a tým aj výskyt hnačiek a tráviacich ťažkostí pozoruje pri tzv. aminopenicilínoch (Duomox, Amoksiklav, Augmentin, Megamox), metronidazole (Entizol) a linkozamidoch (Dalacin). Naopak zriedkavejšie sa vyskytujú hnačky pri niektorých chinolónoch (Ciplox, Ciphin, Ciprofloxacin, Ofloxin, Medofloxin, Taroflox), makrolidoch (Sumamed, Azitrox, Fromilid, Klacid, Klabax…), či tetracyklínoch.

Súvisiace články:

Ako to s tými antibiotikami vlastne je?

Ako dosiahnúť maximálny účinok antibiotík s minimálnym rizikom nežiadúcich účinkov?

Probiotiká-ktoré, kedy, ako?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana