Chudnutie a výživa

Nový trend v liečbe ochorení – diéty na mieru

FODMAP dieta, gaps dieta, dieta pri chorobe

Asi každého, kto trpí nejakým ochorením, niekedy napadlo, prečo sa u neho vyvinulo toto ochorenie a či existuje liečba, ktorá rieši príčinu vzniku tejto choroby, nie len následky. Mnohí z nás podstupujú klasickú konzervatívnu liečbu, no zdravotný stav sa často nezlepšuje alebo výsledok liečby nie je dostatočný, a preto hľadáme aj iné metódy liečby. Diéta nie je cesta „zaručená“ a už vôbec nie je jednoduchá, jedná sa ale o postup bez nežiaducich účinkov s často lepšími výsledkami aké dosahuje klasická liečba.

Všetky zo spomínaných diét sú založené na konzumácii skutočných potravín s vysokou nutričnou hodnotou, bez polotovarov a rôznych prázdnych kalórií. Dôležitý je aj ich pôvod (najmä u mäsa spôsob chovu priamo ovplyvňuje jeho zloženie a tukový profil, čo priamo vplýva na efekt diéty) a spôsob spracovania (napr. spracovanie obilnín na lepšiu stráviteľnosť a zníženie množstva antinutrientov), u niektorých protokolov je nevyhnutné doplniť aj pohybovú aktivitu, prípadne zmeniť aj niektoré hygienické alebo osobné návyky. Pred začatím každej diéty je preto nutné si ju poriadne preštudovať, prejsť čo najviac informácií, aby ste ju mohli správne aplikovať. Každá diéta si vyžaduje mať pomerne široký rozsah vedomostí. V článku sú zhrnuté základné informácie so zjednodušene vysvetlenými princípmi, aby ste sa vedeli rozhodnúť, či ste ochotní ísť do takej zmeny a začať so štúdiom. Z vlastnej skúsenosti viem, že spočiatku sa vám dodržiavanie niektorej z diét môže zdať úplne nemožné a automaticky túto možnosť zavrhnete. Niekedy nás však okolnosti donútia sa k tejto myšlienke vrátiť a skúsiť aj ťažšiu cestu. Môžem však potvrdiť, že výsledok stojí za to.

GAPS diéta

Pri akých diagnózach je vhodná GAPS diéta?

Podľa autorky je diéta vhodná na liečbu autizmu, hyperaktivity u detí, dyslexie, schizofrénie, epilepsie, depresie, migrény, atopickej dermatitídy, mnohých autoimunitných ochorení (kompletný zoznam diagnóz na jej stránke).

Skratka GAPS znamená Gut and Psychology Syndrome (syndróm čreva a psychológie) a autorkou je neurologička a výživová poradkyňa Dr. Natasha Campbell-McBride. K diéte sa dopracovala štúdiom a skúšaním po tom, čo jej 3-ročnému synovi diagnostikovali autizmus, z ktorého sa podľa jej slov kompletne vyliečil. Podľa jej teórie je množstvo zdravotných problémov spojených s nerovnováhou črevnej mikroflóry. Keďže sa stále objavujú nové dôkazy o tom, na čo všetko má trávenie a zloženie črevných baktérií vplyv, má táto teória celkom solídny základ, napriek tomu neexistuje dostatok nezávislých dôkazov o jej efektívnosti, no odozva jednotlivých pacientov je viac ako sľubná.

Povolené a zakázané potraviny pri GAPS diéte?

Diéta by mala trvať niekoľko rokov, podľa skúseností minimálne dva, s následným postupným zavádzaním „zakázaných“ potravín a sledovania odozvy zdravotného stavu. Začína sa pomerne striktne obmedzením všetkých potravín okrem mäsa, tuku a vývarov, postupne sa pridávajú ďalšie potraviny ako vajcia, zelenina, ovocie, fermentované mliečne produkty, orechy. Všetky spracovávané potraviny, obilniny a škroby sú počas celej diéty zakázané.

FODMAP diéta

Pri akých diagnózach je vhodná FODMAP diéta?

Diéta pomáha často pacientom, ktorí majú nevysvetliteľné tráviace ťažkosti, zápchy, hnačky a extrémnu plynatosť napriek tomu, že vyšetrenia nič neodhalili.

Fodmap diétu vyvinula Dr. Sue Shepherd a je už uznávaná širokou odbornou verejnosťou pri liečbe symptómov IBS, teda dráživého tračníka. Skratka FODMAP znamená Fermentable Oligosaccharides, Disaccharides, Monosaccharides and Polyols, teda cukry a alkoholy, ktoré činnosťou baktérií fermentujú. Tieto látky prítomné v určitých potravinách a nápojoch sa u niektorých ľudí zle vstrebávajú, nestrávené sa dostávajú do hrubého čreva, kde ich rozkladajú črevné baktérie, čo môže spôsobovať vznik symptómov spojených s IBS, teda nadúvanie, bolesť brucha, nevoľnosť, hnačka alebo zápcha.

Povolené a zakázané potraviny pri FODMAP diéte?

Oligosacharidy sú fruktány a galakto-olichosacharidy(GOS), teda artičoky, cesnak, cibuľa, inulín, strukoviny, pšenica a obilniny, k disacharidom patrí laktóza, teda mlieko a mliečne produkty, z monosacharidov treba obmedziť fruktózu, ktorá sa nachádza v ovocí, prírodných sladidlách typu agave, med a v mnohých sladkostiach a sladených nápojoch v podobe glykózovo-fruktózového sirupu. Poslednou skupinou sú polyoly, teda sorbitol, manitol, maltitol, xylitol a izomalt, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach (najmä v tých označených ako „bez cukru“), žuvačkách a nápojoch ako sladidlá, hubách, ďalej v ovocí ako jablká, hrušky, slivky, nektárinky a bobuľové ovocie. Diéta je pomerne obmedzená, spomínané potraviny by sa však mali vysadiť na 6-8 týždňov a pomaly pridávať určité skupiny potravín spolu so sledovaním zmien zdravotného stavu.

AIP – autoimunitné paleo

Pri akých diagnózach je vhodná autoimunitná paleo diéta?

Autoimunitné paleo sa s úspechom aplikuje u mnohých pacientov s autoimunitnými chorobami ako reumatoidná artritída, skleróza multiplex, Hashimotova choroba, alopecia areata (stále častejšie spájaná s intoleranciou lepku), Crohnova choroba, psoriáza a množstva ďalších. Ak však došlo v dôsledku autoimunity k trvalému poškodeniu orgánov alebo tkaniva ako u diabetu typu I., diéta sama pravdepodobne už nepomôže (u tohto typu cukrovky môže pomôcť ketogénna diéta).

O paleo diéte už väčšina z nás počula, autoimunitné paleo navyše vyraďuje potraviny, ktoré môžu nejakým spôsobom poškodzovať, dráždiť črevo alebo ovplyvňovať jeho priepustnosť. Autoimunitné paleo vychádza z pozorovania, že u väčšinu autoimunitných ochorení je zároveň prítomná aj zvýšená priepustnosť čriev, teda „leaky gut“. U tejto diéty ide o trvalú úpravu stravy, ktorá nepovoľuje žiadne prehrešky, nakoľko nedochádza k úplnému vyliečeniu choroby, skôr k dlhodobému predĺženiu remisie a zníženiu dávok liekov, resp. úplnému vysadeniu. Ak však vezmeme do úvahy lieky, ktoré sa pri týchto diagnózach užívajú (imunosupresíva a kortikoidy, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď s množstvom nežiaducich účinkov), je aj dlhodobá remisia bez užívania imunosupresív viac ako uspokojivé riešenie.

Povolené a zakázané potraviny pri autoimúnnej paleo diéte?

Základom autoimúnneho palea je klasické paleo, navyše sú však zakázané orechy, semienka, vajcia, zelenina z čeľade ľuľkovitých (paprika, baklažán, zemiaky, rajčiny), alkohol a dokonca niektoré bylinky, koreniny a lieky (kyselina acetylcalicylová, ibuprofén a podľa niektorých autorov dokonca hormonálna antikoncepcia). U pacientov so SIBO (small intestinal bacterial overgrowth), teda s narušením črevnej flóry sa zároveň odporúča zvážiť spojenie AIP s FODMAP diétou aspoň na určité obdobie.

Ketogénna diéta

Pri akých diagnózach je vhodná ketogénna diéta?

Ketogénna diéta pomáha pacientom s nadváhou až obezitou, inzulínovou rezistenciou (a s ňou spojenými chorobami ako PCOS, kedy však u mnohých žien treba po čase zvýšiť príjem sacharidov na zachovanie menštruácie), cukrovkou I. a II.typu, onkologických ochoreniach a epilepsii(na liečbu epilepsie neodpovedajúcej na lieky sa používa od r. 1920) .

Ketogénna diéta je momentálne jednou z najdiskutovanejších výživových smerov. V princípe ide o minimalizovanie príjmu sacharidov a bielkovín v prospech tukov, z ktorých sa tvoria ketóny ako zdroj energie. Výhodou je stabilizácia a celkové zníženie hladiny glukózy a inzulínu v krvi, čo je žiaduce u všetkých príznakov metabolického syndrómu ako obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka 2.typu alebo inzulínová rezistencia, u mnohých onkologických diagnóz a napr. pri liečbe epilepsie najmä u detí. Ďalšími výhodami je zníženie hmotnosti bez počítania kalórií, zápalových markerov a celkové množstvo oxidačného stresu, keď sa energia tvorí z ketónov na rozdiel od glukózy. Niektorí si ketogénnu diétu mýlia s Atkinsonovou diétou, rozdiel je však najmä v množstve povolených bielkovín, z ktorých sa v pečeni môže tvoriť glukóza a nedosiahne sa optimálna tvorba ketónov, preto sú pri ketogénnej diéte obmedzené aj tie.

Povolené a zakázané potraviny pri ketogénnej diéte?

Dosiahnutie ketózy je pre človeka zvyknutého na klasickú stravu pomerne náročné a nedá sa dosiahnuť okamžite. Ide o proces, ktorý trvá niekoľko týždňov až mesiacov, pretože sa organizmus musí postupne zbavovať závislosti na glukóze a naučiť sa využívať ketóny ako zdroj energie. Tento proces môže byť sprevádzaný miernym subjektívnym zhoršením zdravotného stavu (bolesti hlavy, nedostatok energie, podráždenosť a pod.), ktorý sa ale zvykne upraviť. Povolené potraviny sú prevažne tuky a výrobky s vysokým obsahom tuku, teda tučné ryby a morské živočíchy, mäso, vajcia, maslo, olivový, kokosový olej, masť, vysokotučné syry a mliečne výrobky typu mascarpone, avokádo, v menšom množstve orechy, čo sa môže dopĺňať zeleninou ideálne s nízkym množstvom sacharidov ako listová zelenina. Nevyhnutné je poznať obsah sacharidov v jednotlivých potravinách, aby nedošlo k narušeniu tvorby ketónov.

FAILSAFE diéta

Pri akých diagnózach je vhodná FAILSAFE diéta?

Cieľom Failsafe diéty bolo zvládnutie porúch správania u detí (poruchy učenia, koncentrácie nespavosti, oneskoreného vývoja, pomočovania, zmien nálad a pod.), prax však ukázala pozitívny vplyv na ďalšie zdravotné problémy ako tráviace ťažkosti, časté infekcie horných dýchacích ciest, ekzémy a migrénu.

Failsafe diéta je u nás menej známa, napriek tomu veľmi logicky koncipovaná diéta, ktorej autorkou je psychologička Sue Dengate. Failsafe, teda Free of additives, low in salicylates, amines and flavour enhancers (bez prídavných látok, s nízkym obsahom salicylátov, amínov a zvýrazňovačov chuti) vznikla pozorovaním vplyvu potravín na správanie detí, ich náladu a celkový zdravotný stav. Autorka predpokladá, že u citlivých osôb a najmä u detí môže pravidelná konzumácia týchto všadeprítomných látok viesť ku zmenám správania a zdravotným problémom spomínaným vyššie. Svoje tvrdenia má podložené štúdiou, ktorá potvrdzuje, že citlivé deti oveľa častejšie reagujú na prídavné látky ako na bežné iritanty ako lepok alebo mlieko (aj keď aj tie treba niekedy vylúčiť).

Povolené a zakázané potraviny pri FAILSAFE diéte?

Prídavné látky ako konzervatny, farbivá, zvýrazňovače chuti sú prítomné takmer v každom spracovanom jedle, preto je samozrejmé, že by sa mal ich príjem minimalizovať. Salicyláty, amíny a glutamát sa však nachádzajú v potravinách aj v prirodzenom stave. Salicyláty sa nachádzajú hlavne v ovocí („bezpečné“ sú banány, niektoré hrušky a jablká) a v niektorých druhoch zeleniny (napr. brokolica), amíny v čokoláde, syroch, údeninách a glutamát v sójovej omáčke, niektorých syroch a pod. Failsafe má presne vypracovaný systém opatrení a postupov, akými treba postupovať pri jednotlivých diagnózach zohľadňujúc rodinnú anamnézu. Viac na stránke fedup.com. au.

Súvisiace články:

Probiotiká – ktoré, kedy, ako?

Prekvapujúce zistenie: Našu osobnosť formujú naše črevá?

Nedostatok vitamínov pri depresii?

Z čoho vznikajú “vetry”?

Chcete sa dobre vyspať? Možno budete musieť vysadiť niektoré lieky.

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Diana

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *