Aké vitamíny nám chýbajú pri niektorých ochoreniach?

Mnohé choroby sa dávajú do súvisu s nedostakom niektorých živín – vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Zisťovanie ich hladín a prípadného nedostatku nie je štandardná ani lacná záležitosť, v mnohých prípadoch ani nemusí dostatočne vypovedať o stave živín. Faktom však zostáva, že nejeden výskum potvrdil že pri určitých chorobách má väčšina pacientov deficit nejakého napr. vitamínu a ich jednoduché doplnenie môže zmierniť alebo zlepšiť ochorenie, v niektorých prípadoch dochádza aj k lepšej reakcii na farmakologickú liečbu naordinovanú lekárom.

Astma, alergie a vitamín D

V posledných rokoch prišlo k zmene chápania zdravotných benefitov vitamínu D, ktoré sa donedávna spájali len s kosťami a reguláciou vápnika v krvi. Zistilo sa, že vitamín D sa podieľa na regulácii imunitného systému, jeho nízka hladina zvyšuje náchylnosť k infekciám, riziko autoimunitných, srdcovocievnych, dokonca nádorových ochorení. Viaceré štúdie potvrdili, že zohráva úlohu v patogenéze astmy a ovplyvňuje vývoj, závažnosť a priebeh alergických ochorení (ekzémy, senná nádcha, potravinové alergie). Je cítiť, že sa táto skutočnosť dostáva do povedomia lekárov-alergológov a imunológov, kde doporučenie na zvýšenie dávok vitamínu D (stravou, doplnkami, liekmi) už vôbec nie je raritou. Deficit vitamínu D sa pozoruje celosvetovo a niektorí odborníci si myslia, že aj to prispieva k nárastu astmy a alergických ochorení, ku ktorým dochádza posledných 60 rokov. Výsledky novej metaanalýzy, ktorá posudzovala 5 štúdií, kde sa sledoval vplyv vyšších dávok vitamínu D (500-2000IU/denne) na deti trpiace astmou zistila štatisticky význámné zníženie exacerbácii (záchvatov) astmy. Samozrejme, ešte to bude chcieť viac kvalitných štúdií. Denná odporúčaná dávka vitamínu D je 200-400 IU (medzinárodné jednotky), ktorú obsahuje vačšina doplnkov výživy, zriedkavejšie nájdeme aj 800IU až 1000IU. V súčastnosti prebiehajú diskusie a uvažuje sa o zvýšení odporúčaného dávkovania na minimálne  1000 IU denne v zimných mesiacoch. U ľudí s potvrdeným deficitom vitamínu D sú potrebné oveľa vyššie dávky a najnovšie výskumy varujú, že odporúčané denné dávky sú vysoko nedostatočné na korekciu hladiny vitamínu D! Výskumy ukazujú, že na odstránenie nedostatku je zvyčajne potrebných až 5000IU D3 denne a udržiavacia dávka by nemala byť nižšia ako 2000IU denne. Na druhej strane vznikajú obavy z potenciálneho predávkovania, kedže nadbytočný  vitamín D, ako v tuku rozpustný vitamín, sa nevylúči jednoducho močom ako vačšina iných vitamínov (vit. C, B). Z potravín obsahuje najviac vitamínu D rybí tuk (napr. olej z treščej pečene, tuniak, losos), pečeň hospodárskych zvierat, žltka, avokádo a v súčastnosti sa  aj mnohé mliečne a cereálne výrobky fortifikujú vitamínom D (umelo pridávaný vitamín D). Vitamín D sa tvorí aj prirodzene v koži prostredníctvom slnečného žiarenia.

Cukrovka  a vitamín B1

Je všeobecné známe, že zvýšená hladina glukózy (hyperglykémia) prispieva k poškodzovaniu ciev (mikro- a makro-angiopatie), ktoré vedú ku známym a nebezpečným komplikáciam cukrovky – neuropatie (poškodenia  nervov), retinopatie (poškodenia očí), nefropatie (postihujú obličky), ateroskleróza, poruchy erekcie. Nevyhnutná zložka (kofaktor), ktorá je potrebná pre správne fungovanie enzýmov, ktoré sa podieľajú na metabolizme cukrov, je vitamín B1-tiamín. Tiamín zabraňuje hromadeniu nadmerných toxických metabolitov (medziproduktov, ktoré vznikajú pri glykolýze), ktoré sprevádzajú chronickú hyperglykémiu a sú zodpovedné za spomínané komplikácie cukrovky. Metabolzmus glukózy teda závisí aj na tiamíne ako dôležitom kofaktore enzýmových systémov. Už dávnejšie sa zistilo, že diabetici majú nižšie plazmatické hladiny tiamínu oproti zdravým ľuďom (kvôli jeho zvýšenému vylučovaniu obličkami), čo dalo podnet na skúmanie vplyvu tiamínu na diabtické komplikácie. Viaceré experimentálne štúdie potvrdzujú, že tiamín predchádza hyperglykémiou navodeným poškodenia pri cukrovke a zlepšuje už prebiehajúce komplikácie. Potrebné sú ešte početnejšie klinické štúdie na pacientoch, ktoré by potvrdili benefity najmä dlhodobého užívania tiamínu ako aj veľkosť dávkovania. Zatiaľ to však vyzerá na sľubnú doplnkovú liečbu, najmä ak zvážíme efektivitu a ekonomickú nenáročnosť liečby a zároveň jej bezpečnosť (minimum nežiaducich účinkov). Na trhu máme vitamín B1 ako tiamínhydochlorid buď dostupný samostatne alebo v kombinovaných multivitamínových prípravkoch (kde sú dávky tiamínu pre tento účel obvykle nedostatočné). Ako efektívnejší sa v lečbe komplikácii diabetikov momentálne javí benfotiamín – v tukoch rozpustná forma viatmínu B1, ktorý vykazuje lepšiu biologickú dostupnusť, vyššie hladiny v krvi, aj lepšiu inkorporáciu do tkanív a orgánov.

Výrazny nedostatok tiamínu sa objavuje aj pri chronickom alkoholizme, kde pozorujeme jeho znížený prijem v strave a zároveň je znížené jeho vstrebávanie a využitie. Na zabezpečenie dostatčného množstva tiamínu treba uprednostniť stravu bohatú na bielkoviny a tuky a znížiť príjem sacharidovej stravy.

Migrena – koenzým Q10 a magnézium

Znížená hladina koenzýmu Q10 je čsto pozorovná u ľudí trpiacich migrénami.1550 migrenikom, prevažne detí (13-22 rokov), boli zisťované hladiny koenzýmu Q10, pričom u cca 33% sa zaznamenali znížené hladiny tohto dôležitého koenzýmu a práve týmto pacientom sa začal podávať koenzým Q10 v dávke 1-3mg/kg hmotnosti denne. Výsledky ukázali, že hladina koenzýmu Q10 sa zvýšila a znížila sa frekvencia aj intenzita záchvatov. Preventívny účinok koenzýmu Q10 na migrénu bol potvrdený už viacerými štúdiami, a určite stojí jeho podávania za úvahu, minimálne u ľudí s potvrdeným deficitom. 

Dopĺňanie horčíka u migrenikov by malo byť samozrejmosťou. Horčík je nepostrádateľný pre mnohé vnútrobunkové procesy a zdá sa, že zohráva úlohu pri mechanizme vzniku migrény. Výskumy potvrdili, že deficit horčíka je omnoho častejší u ľudí trpiacich migrénou ako u zdravých. Nevýhodou zostáva, že zistiť stav magnézia bežným spôsobom je veľmo obťiažne, pretože štandardné krvné testy vôbec neodrážajú skutočný stav horčíka (horčik je zo 67% viazaný v kostiach, 31% je vo vnútri buniek, v extracelulárnom priestore sa nachádza len menej ako 2%). To znamená, že keď krvné testy namerajú, že máme horčíka dosť alebo dokonca nadbytok, možeme ho kľudne mať nedostatok a naopak (presnejšie je súčasne sledovať vylučovanie horčíka močom za určitý čas, prípadne záťažové testy, to sa však u nás štandardne nerobí). Vzhľadom na doterajšie štúdie sa preventívne aj akútne užívanie horčíka pri záchvate migrény (prípadne intravenózne-vnútrožilové) určite doporučuje. Nezabudnite si vybrať kvalitný horčík, viac v článku Ako si správne vybrať horčík?

Depresia a vitamín B9 (kyselina listová)