Vitamínu D sme sa okrajovo venovali už vo viacerých článkoch o imunite, osteoporóze alebo kožných ochoreniach. Dnes sa zameriam na liečbu závažných autoimunitných ochorení vysokými dávkami vitamínu D, tzv. Coimbra Protokol. Hromadiace sa dôkazy z experimentálnych, epidemiologických a klinických štúdií jasne poukazujú na súvislosť medzi vitamínom D a autoimunitnými ochoreniami, ako aj na zvýšené riziko ich prepuknutia pri jeho deficite v organizme. Medzi autoimunitné choroby patria závažné ochorenia, často postihujúce aj mladých ľudí, ako skleróza multiplex (SM), reumatoidná artritída (RA), systémový lupus erythematosus (SLE) diabtes 1.typu, psoriáza, niektoré ochorenia štítnej žlazy a iné.
Autoimunitné ochorenie (AO) vzniká ako následok nadmernej a neadekvátnej reakcie nášho imunitného systému, kedy imunitný systém napáda vlastné štruktúry-bunky, orgány. Dochádza k narušeniu jeho základnej schopnosti, ktorá rozlišuje to nebezpečné a cudzie (napr. baktérie, vírusy) od vlastného a neškodného. Napríklad v prípade sklerózy multiplex produkuje organizmus protilátky proti vlastnej myelínovej pošve, ktorá obaľuje nervové vlákna centrálneho nervového systému.
Čo s tým má vitamín D?
I keď vitamín D patrí medzi vitamíny, presnejšie je zaradiť ho medzi veľmi účinné steroidné hormóny. Je dôležitý pre vývoj, hustotu a pevnosť kostí, pre správne využitie kalcia a fosforu. Vitamín D však zasahuje priamo aj do imunitných funkcií, ovplyvňuje rast niektorých nádorov (prostaty, hrubého čreva, prsníkov). Nedostatok vitamínu D môže dokonca zvýšiť riziko cukrovky prvého aj druhého typu (nižšia hladina sa spája s vyššou glykémiou, zníženou citlivosťou k inzulínu, predpokladá sa vzťah medzi sekréciou inzulínu a sérovou koncentráciou kalcidiolu-vzniká z vitamínu D3). Vitamín D má množstvo ďaľších funkcií, mnohé nie sú ešte dostatočne prebádané.
Deficit vitamínu D sa veľmi často pozoruje u pacientov, ktorí trpia autoimunitným ochorením. Výskumy potvrdili, že vitamín D je dôležitý kontrolór auitoimunitných funkcií, a že jeho nízke hladiny sú rizikový faktor pre prepuknutie takéhoto ochorenia. Ukazuje sa, že aj samotná aktivita a závažnosť ochorenia súvisí nepriamo s vitamínom D, potvrdili to výskumy u SLE, SM aj RA.
Podľa vedcov vitamín D potláča autoimunitu ovplyvňovaním/ potláčaním imunologických reakcií sprostredkovaných Th17 bunkami a cytokínom IL17. IL-17 zohráva dôležitú úlohu pri chronickom zápale, ktorý sa objavuje počas autoimunitných ochorení. Jeho fyziologická úloha je obrana pred bakteriálnymi a kvasinkovými infekciami prostredníctvom regulácie zápalovej reakce. Jeho nadmerá produkcia tak prispieva ku chronickému zápalu, často autoimunitného charakteru.
Vitamín D preukazeteľne ovplyvňuje a zlepšuje priebeh autoimunitných ochorení a pacientom, ktorí nimi trpia, sa obvykle ordinuje užívanie vitamínu D ako doplnková a podporná liečba k farmakologickej liečbe. Sú však bežné alebo o niečo vyššie dávky vitamínu D postačujúce pre skutočné ovplyvnenie choroby?
Podľa mnohých odborníkov majú pacienti s AO zvýšenú rezistenciu (odolnosť) voči účinkom vitamínu D, preto vyžadujú omnoho vyššie dávky. Predpokladá sa, že rezistencia u týchto pacientov je spôsobená genetickými polymorfizmami VDR, čo je receptor pre vitamín D3, ktorý sprostredkováva väčšinu biologických aktivít vitamínu D. Polymofizmy VDR majú vplyv na funkciu vitamínu D, preukázaný je ich vplyv na hustotu kostnej hmoty a tiež výskyt niektorých nádorových ochorení (rakovina prsníka, prostaty, melanóm).
Ako sa dá zistiť deficit vitamínu D?
Na stanovenie množstva vitamínu D, a teda jeho prípadného deficitu, sa používa zisťovanie koncentrácie kalcidiolu (prehormón, ktorý sa vytvára z cholekalciferolu-vitamínu D3) v krvi. Táto metóda sa u nás považuje za najspolahlivejší ukazovateľ nedostatku vitamínu D. Test však nemožno označiť za úplne spolahlivý a o deficite alebo potrebe vitamínu D nám bohužiaľ všetko nepovie (nameranú hladinu vitamínu D ovlyvňuje ročné obdobie, stravovacie návyky, vystavovanie sa slnečnému žiareniu, vek, problémom môže byť aj technika meranania atď). Ukazuje sa, že spolahlivejšia metóda na zistenie deficitu vitamínu D, je stanovenie hladiny parathormónu (PTH). PTH je hormón vylučovaný prištítnymi žľazami a jeho hlavná úloha v organizme je regulácia kalciového a fosfátového metabolizmu. Zvýšená hladina PTH je jasným ukazovateľom nedostatku vitamínu D. Vitamín D potláča produkciu parathormónu; ak hladina vitamínu D stúpa, hladina PTH sa znižuje.
Momentálne sa odhaduje, že hypovitaminózou vitamínu D trpí viac ako polovica populácie. Deficitom sú najviac ohrození predovšetkým starší ľudia (od 65.-roku života sa znižuje schopnosť kože syntetizovať vitamín D zo slnečného žiarenie o 75%), ľudia vyhýbajúci sa slnku, so zlými stavovacími navýkmi, osoby užívajúce niektoré lieky (kortikosteroidy, niektoré antiepileptiká) a v neposlednom rade chorí ľudia. Nedostatok vitamínu D sa pozoruje najmä ak pacient trpí dvomi a viac ochoreniami ako osteoporóza, autoimunitné ochorenie, srdcovocievne ochorenia, rakovina, depresia, chronický únavový syndróm a podobne.
Aké dávky vitamínu D sú teda potrebné pri autoimunitných ochoreniach?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože každý pacient môže mať trochu iné potreby. Podľa Coimbra Protokolu, ktorý používajú mnohí lekári po svete na liečbu autoimunitných chorôb, predovšetkým sklerózy multiplex, začínajú tieto dávky na 40 000 IU vitamínu D3 denne a viac. Pre porovnanie, bežná odporučená denná dávka vitamínu D pre dospelého človeka je 400-800IU denne (momentálne sa však uvažuje o jej zvýšení). Takže podľa protokolu by sa v prípade liečby autoimunitných ochorení mali užívať mnohonásobne vyššie dávky. To však nesie so sebou nemalé riziká, preto sa môže takáto liečba podstúpiť len u špecializovaného lekára, ktorý má s ňou skúsenosti. Navyše liečba nie je ešte dostatočne overená, zatiaľ neexistujú dôveryhodné štúdie, pozitívne ohlasy prichádzajú väčšinou zo skúseností pacientov, ktorí liečbu podstúpili. Preto je prirodzené, že lekári môžu byť voči nej nedôverčiví alebo sa obávajú možných rizík. Na Slovensku som sa ešte s touto liečbou nestretla. Zoznam lekárov praktizujúcich takúto terapiu nájdete tu. V Európe sa mu venujú najmä lekári v Nemecku či Taliansku.
Dávka vitamínu D sa podľa Coimbra Protokolu určuje predovšetkým na základe hladín parathormónu. Dávky vitamínu D sa zvyšujú pokiaľ nie je koncentrácia parathormónu na minime (je udržiavaná na najnižšej normálnej hodnote), vtedy dosahuje vitamín D najvyšší biologický účinok, bez ohľadu organizmu na rezistenciu. Obyčajne trvá dva roky, kým sa hladina vitamínu D upraví. Počas liečby je nevyhnutné vyhýbať sa mliečnym výrobkom a potravinam obohatených o vápnik, kedže pri vysokých dávkach vitamínu D môže dochádzať k hyperkalcémii (nadbytok vápnika v krvi) a hyperkalciúrii (nadbytok vápnika v moči), kalcifikáciam, poškodeniu obličiek. Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok vitamínu D môže dochádzať k patologickému ukladaniu vápnika do rôznych tkanív. Preto musí byť hladina vápnika pod kontrolou a pacient podstupujúci liečbu musí byť monitorovaný. Súčasťou liečby je pravidelné sledovanie viacerých parametrov (parathormón, kalcium v moči, 25(OH)D3, močovina, kreatinín, albumín, fosfáty, kostná denzitometria atď…), každodenné cvičenie, prípadne iné lieky a doplnky (horčík).
O vitamíne D toho ešte stále veľa nevieme, vieme však, že jeho úloha v organizme nie je obmedzená len na kostné tkanivo, ako sa niekedy myslelo. Stále viac sa vynárajú poznatky o vplyve vitamínu D na srdcovocievny systém, krvný tlak (ovplyvnenie renín-angiotenzínového systému), sekréciu inzulínu, vznik obezity, metabolického syndrómu. Na základe mnohých výskumov sa nedá spochybniť ani jeho význam, čo sa týka nádorového bujnenia, imunity a autoimunitných chorôb.
Súvisiace články:
Vitamíny proti chrípke-ktoré, koľko ako?
Krásne opálenie neznamená dostatok vitamínu D
Prevencia a liečba osteoporózy
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
- Yoav Arnson, Howard Amital, Yehuda Shoenfeld. Vitamin D and autoimmunity: new aetiological and therapeutic considerations; Ann Rheum Dis. 2007 Sep; 66(9): 1137–1142.
- Fatimah M. Alharbi,Update in vitamin D and multiple sclerosis; Neurosciences (Riyadh). 2015 Oct; 20(4): 329–335.
- Cynthia Aranow, Vitamin D and the Immune System. J Investig Med. 2011 Aug; 59(6): 881–886.
- Soodeh Razeghi Jahromi, Mohammad Ali Sahraian, Mansoureh Togha, Behnaz Sedighi, Vahid Shayegannejad, Alireza Nickseresht, Shahriar Nafissi. Iranian consensus on use of vitamin D in patients with multiple sclerosis. BMC Neurol. 2016; 16: 76.
- https://www.hindawi.com/journals/mi/2017/3908061/
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3897595/
- Chang SH, Chung Y, Dong C. Vitamin D suppresses Th17 cytokine production by inducing C/EBP homologous protein (CHOP) expression. J Biol Chem. 2010 Dec 10;285(50):38751-5.
- https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2011/02/05.pdf
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4727614/
- https://www.coimbraprotocol.com/
- Szodoray P, Nakken B, Gaal J, Jonsson R, Szegedi A, Zold E, The complex role of vitamin D in autoimmune diseases. Scand J Immunol. 2008 Sep;68(3):261-9.
- http://www.solen.sk/pdf/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf
- http://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1001866
- Marques CD, Dantas AT, Fragoso TS, Duarte AL.The importance of vitamin D levels in autoimmune diseases. Rev Bras Reumatol. 2010 Jan-Feb;50(1):67-80.
- Jørgensen SP, Bartels LE, Agnholt J, Glerup H, Nielsen SL, Hvas CL, Dahlerup JF. Vitamin D insufficiency–possible etiologic factor of autoimmune diseases. Ugeskr Laeger. 2007 Oct 22;169(43):3655-60.
- Littorin B, et al. Lower levels of plasma 25-hydroxyvitamin D among young adults at diagnosis of autoimmune type 1 diabetes compared with control subjects: results from the nationwide Diabetes Incidence Study in Sweden (DISS) Diabetologia. 2006;49(12):2847–52.
- Mark BL, Carson JA. Vitamin D and autoimmune disease–implications for practice from the multiple sclerosis literature. J Am Diet Assoc. 2006 Mar;106(3):418-24.
- Mokry, Lauren E.; Ross, Stephanie; Ahmad, Omar S.; Forgetta, Vincenzo; Smith, George D.; Leong, Aaron; Greenwood, Celia M. T.; Thanassoulis, George; Richards, J. Brent. “Vitamin D and Risk of Multiple Sclerosis: A Mendelian Randomization Study.” PLOS Journal, 25 Aug
- Merlino LA, et al. Vitamin D intake is inversely associated with rheumatoid arthritis: results from the Iowa Women’s Health Study. Arthritis Rheum. 2004;50(1):72–7.
- Fronczak CM, et al. In utero dietary exposures and risk of islet autoimmunity in children. Diabetes Care. 2003;26(12):3237–42.
- Zold E, et al. Vitamin D deficiency in undifferentiated connective tissue disease. Arthritis Res Ther. 2008;10(5):R123.
- Munger KL, et al. Serum 25-hydroxyvitamin D levels and risk of multiple sclerosis. JAMA. 2006;296(23):2832–8.
- Kamen D, Aranow C. Vitamin D in systemic lupus erythematosus. Curr Opin Rheumatol. 2008;20(5):532–7.
- Correale J, Ysrraelit MC, Gaitan MI. Immunomodulatory effects of Vitamin D in multiple sclerosis. Brain. 2009;132(Pt 5):1146–60.
- Smolders J, et al. Association of vitamin D metabolite levels with relapse rate and disability in multiple sclerosis. Mult Scler. 2008;14(9):1220–4.
- Patel S, et al. Association between serum vitamin D metabolite levels and disease activity in patients with early inflammatory polyarthritis. Arthritis Rheum. 2007;56(7):2143–9.
