Kašeľ je obranný mechanizmus organizmu, ktorý vzniká ako odpoveď na podráždenie stien dýchacích ciest. Podráždenie môže byť spôsobené nahromadeným hlienom, cudzím predmetom, vdýchnutou tekutinou alebo zápalom. Jeho význam je ochranný. Pred zakašlaním sa nadýchneme, aby sme nazhromaždili potrebný vzduch na nárazové vydýchnutie, ktoré odvádza prítomný hlien aj so všetkými nečistotami a mikroorganizmami von.
Podľa dĺžky trvania rozlišujeme:
– Akútny kašeľ – nepretržitý kašeľ, ktorý trvá menej ako tri týždne
– Chronický kašeľ – trvá viac ako tri týždne
Podľa charakteru rozlišujeme:
– Suchý kašeľ – nedochádza k vykašliavaniu hlienov
– Produktívny (vlhký) kašeľ – dochádza k vykašliavaniu hlienov
Akútny kašeľ väčšinou sprevádza infekčné ochorenie ako napr. akútnu bronchitídu, chronický býva spojený s iným chronickým ochorením alebo s problémom v tráviacej alebo obehovej sústave.
Prečo vzniká kašeľ
Zápal priedušiek (bronchitída) – býva spôsobený vírusom alebo baktériou, môže ho sprevádzať zvýšená teplota, bolesť za hrudnou kosťou a príznaky podobné chrípke. Kašeľ je spočiatku suchý, postupne sa mení na produktívny, niekedy samotnému kašľu predchádza bolesť v hrdle. Dôležitý je pokoj na lôžku a dostatočný príjem tekutín. Ak sa bronchitída nelieči, môže prechádzať až do zápalu pľúc.
Zápal pľúc – je ochorenie infekčného pôvodu, v závislosti od vyvolávajúceho faktora (baktéria, vírus) môže byť kašeľ produktívny alebo suchý. Typický zápal pľúc je sprevádzaný horúčkou, bolesťami za hrudnou kosťou a skôr produktívnym kašľom.
Astma – je chronické ochorenie sprevádzané zápalom dýchacích ciest (viac v sekcii Astma)
Fajčenie – tabak je dráždivá látka spôsobujúca kašeľ u pasívnych i aktívnych fajčiarov. Fajčenie zároveň predlžuje trvanie infekčných ochorení a sťažuje čistenie riasinkového epitelu priedušiek. Objaviť sa môže paradoxne aj keď pacient prestane fajčiť a často pretrváva aj niekoľko týždňov, nakoľko sa dýchacie cesty očisťujú od dlhodobej záťaže.
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) – je chronický neinfekčný zápal priedušiek. Tejto chorobe väčšinou predchádza dlhotrvajúce poškodzovanie bronchov napr. fajčením alebo veľmi znečisteným ovzduším. Kašeľ je najsilnejší ráno po prebudení a býva produktívny.
Refluxná choroba – návrat potravy do pažeráka, najčastejšie v noci, keď je pacient v horizontálnej polohe zateká žalúdočná kyselina cez pažerák do nosohltanu a odtiaľ prechádza do dýchacích ciest. Typický pri refluxe je suchý nočný kašeľ, paradoxne ale pacienti s refluxom nemusia mať žiadne iné príznaky ako pálenie záhy, preto býva diagnostika ochorenia často obťiažna.
Cudzie teleso alebo tekutina v dýchacích cestách – vyvolávajú kašeľ, aby sa bronchy očistili.
Lieky – niektoré lieky ako ACE-inhibítory (na zníženie vysokého krvného tlaku) môžu vyvolávať suchý kašeľ (až 10% pacientov). Ak pacient užíva tieto lieky je vhodné ich vymeniť za iné (napr. sartany).
Nádor pľúc – kašeľ je častým príznakom už pokročilého nádorového ochorenia, môže byť aj s prímesou krvi.
Srdcové zlyhanie – pri zlyhávaní srdca dochádza najmä v horizontálnej polohe k hromadeniu vody v pľúcach a následne kašľu.
Pľúcna embólia – je ochorenie, pri ktorom dochádza k vzniku zrazeniny, najčastejšie v žilách dolných končatín, zrazenina sa krvným riečiskom dostane do pľúc a upchá časť krvného obehu v pľúcach. Príznaky miernej až strednej embólie sú najčastejšie dušnosť a kašeľ, pri masívnejších príhodách môže viesť až ku smrti.
Psychogénny kašeľ – je suchý kašeľ, ktorý vzniká na psychologickom podklade, napr. pri nervozite. Častý je u dospievajúcich. Tento typ kašľa vymizne pri uvoľnení alebo v spánku.
Iné ochorenia – ako cystická fibróza (vrodené geneticky podmienené ochorenie) alebo tuberkulóza, ktorá sa v našich podmienkach vyskytuje len sporadicky.
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
