Prsia

Prevencia rakoviny prsníka

Rakovina_prsnika.jpg

V rozvinutých krajinách je rakovina prsníka 1.najčastejšou onkologickou príčinou smrti u žien a postihuje jednu z ôsmych žien. Najvýznamnejšie faktory podieľajúce sa na vzniku rakoviny prsníka sú považované genetická predispozícia a vystavenie estrogénom (ženským pohlavným hormónom).

U estrogénov pravdepodobne zohráva úlohu celoživotná kumulatívna expozícia, teda skorý nástup menštruácie, neskoré tehotenstvo alebo absencia tehotenstva, neskorý nástup menopauzy, HRT, dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie a v neposlednej rade vystavenie estrogénom alebo estrogénom podobným látkam v jedle, drogérii, obaloch výrobkov a životnom prostredí.

Okrem estrogénov a genetiky má však vplyv na vznik rôznych ochorení prsníka aj množstvo iných faktorov.

Faktory ovplyvňujúce výskyt rakoviny prsníka

absencia tehotenstva a pôrodu (ženy, ktoré neboli tehotné alebo nedojčili majú vyššie riziko vzniku rakoviny prsníka

dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie (ženy užívajúce HAK významnej časti svojho plodného obdobia majú mierne zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka)

hormonálna substitučná liečba HRT (ženy užívajúce HRT počas 2 rokov a dlhšie majú zvýšené riziko výskytu rakoviny prsníka, aj preto sa HRT už v liečbe mnohých indikácii ako osteoporóza už nepoužíva

požívanie alkoholu (v tomto prípade je aj mierne pitie alkoholu spájané s vyšším rizikom, podľa niektorých štúdií však možno riziko spojené s miernym pitím alkoholu eliminovať dostatočným príjmom kyseliny listovej)

nadváha a obezita

fajčenie

Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny a ich nepomer v strave pri rakovine prsníka

Ako pri mnohých iných, najmä chronických ochoreniach, nerovnováha omega -3 a omega-6 mastných kyselín hrá dôležitú úlohu aj pri patogenéze karcinómu prsníka. Mnoho ľudí užívajú rybí olej, ktorý pôsobí protizápalovo, s tým, že vyrieši ich zdravotné problémy. Cieľom pri suplementácií omega-3 kyselín je však dosiahnuť čo najoptimálnejší pomer omega-3 a omega-6 kyselín, nie len zvýšiť príjem omega-3.

Účinky omega-6 mastných kyselín v strave pri rakovine prsníka:

-zvyšujú množenie buniek v prsníkoch

-zvyšujú množstvo cirkulujúcich estrogénov v prsníku

-podporujú onkogenézu prozápalovým účinkom

-sú spájané s expresiou HER2 (gén podmieňujúci vznik rakoviny prsníka)

Účinky omega-3 mastných kyselín v strave pri rakovine prsníka:

-spomaľujú množenie buniek a rast nádorov prsníka

-znižujú množstvo cirkulujúcich estrogénov

-pôsobia protizápalovo

– znižujú expresiu HER2 (gén podmieňujúci vznik rakoviny prsníka)

-celkovo znižujú výskyt rakoviny prsníka

-zlepšujú inzulínovú rezistenciu (viď. inzulín nižšie)

Omega-3 kyseliny (DHA, EPA) sa nachádzajú v rybom oleji, prípadne v ľanovom oleji (ALA, ktorá sa však musí v tele premeniť na DHA a EPA) a pôsobia protizápalovo. Omega-6 mastné kyseliny sú takmer vo všetkých ostatných rastlinných olejoch ako slnečnicový, repkový, tekvicový, kukuričný, olej z vlašských orechov, sójový olej a ďalšie a zároveň pôsobia prozápalovo, nehovoriac o škodlivých účinkoch ich oxidačných produktov, ak sú používané na tepelnú úpravu. Olivový olej obsahuje prevažne mononenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú z hľadiska prozápalovej aktivity neutrálne a vhodné aj na tepelnú úpravu. Bežný pomer omega-6 mastných kyselín k omega-3 mastným kyselinám je 10:1, 16:1 a viac. Ideálne by to však v závislosti od zdravotného stavu malo byť 4:1 až 1:1 (pri rôznych chronických zápalových a autouimunitných ochoreniach).

Z uvedeného vyplýva, že na dosiahnutie protizápalovej aktivity nestačí len užívať rybí olej, ale zároveň čo najviac znížiť príjem omega-6 mastných kyselín, pretože nie je kľúčové množstvo, ale ich pomer. V praxi to znamená vyradiť z jedálnička všetky tekuté aj stužené rastlinné oleje ako margaríny, slnečnicový, repkový, sezamový a sójový olej a produkty, kde sa tieto tuky nachádzajú a nahradiť ich olivovým olejom, kokosovým olejom, maslom a masťou, zvýšiť konzumáciu rýb a užívanie rybieho oleja v dávke 2-3g denne. Okrem pozitívneho vplyvu v prevencii a liečbe rakoviny prsníka má optimalizovanie pomeru omega-3 a omega-6 dopad aj na zlepšenie srdcovo-cievneho zdravia, stavu kostí, depresie, demencie, alergií a rôznych iných zápalových ochorení.

Zníženie inzulínu, alebo antidiabetiká ako doplnková liečba rakoviny prsníka?

Rakovina prsníka sa preukázateľne častejšie vyskytuje u žien s nadváhou, vyšším obvodom pása, cukrovkou a chronickou hyperinzulinémiou (vysokou hladinou inzulínu v krvi), čo je vlastne predstav cukrovky, kedy ešte býva hladina cukru pri preventívnej prehliadke v norme, veľa pacientov s hyperinzulinémiou preto zostáva neodhalených a ich stav sa začína riešiť, až sa u nich vyvinie cukrovka. Niekoľko štúdií navyše nezávisle potvrdilo, že zvýšená hladina inzulínu a C-peptidu (marker inzulínovej sekrécie), sú spojené s vyšším rizikom rekurencie (návratu ochorenia) a úmrtia u žien aj bez zistenej cukrovky v počiatočných štádiách rakoviny prsníka. Riziko rakoviny prsníka u žien s vysokými hladinami inzulínu bolo o 200 – 300% vyššie ako u žien s najnižšími hodnotami. Podávanie metformínu (liek používaný pri cukrovke, ktorý zlepšuje inzulínovú rezistenciu a znižuje množstvo inzulínu) týmto ženám po dobu 2-3 týždňov viedlo k spomaleniu rastu a zániku rakovinových buniek. V súčasnosti prebiehajú ďalšie štúdie, ktoré testujú podávanie metformínu ako adjuvantnej liečby pri karcinóme prsníka.

Nedostatok fyzickej aktivity, nadmerný príjem jedla a strava bohatá na cukry je teda rovnako rizikový faktor vzniku rakoviny prsníka. V praxi prevencia spočíva v pravidelnej fyzickej aktivite, obmedzení jednoduchých cukrov (okrem cukru a iných sladidiel aj bielej múky) a primerané množstvo kvalitnej stravy.

Nedostatok vitamínu D a rakovina prsníka

Obyvatelia krajín nachádzajúcich sa bližšie pri rovníku majú oveľa nižší výskyt rakoviny prsníka ako obyvatelia od rovníka vzdialených krajín, čo pravdepodobne súvisí aj s expozíciou UVB žiareniu a tvorbou vitamínu D v koži.

Štúdie rovnako potvrdili priamu súvislosť medzi nízkymi hodnotami vitamínu D v plazme a vyšším výskytom rakoviny prsníka, pričom čím nižšie hodnoty boli zaznamenané, tým vyšší bol výskyt rakoviny.

Vysoké plazmatické hladiny vitamínu D sú zároveň spájané s lepším prežívaním pacientov s týmto ochorením, preto by udržiavanie dostatočnej hladiny vitamínu D3 v plazme malo byť súčasťou štandardnej terapie rakoviny prsníka.

Za normálne hodnoty vitamínu D v plazme sa považujú hodnoty 20 a 50 ng/ml, podľa viacerých autorov by však cieľové hodnoty pri rakovine prsníka mali byť až okolo 70 ng/ml.

Nedostatok jódu a rakovina prsníka

Napriek tomu, že vyložene nedostatok jódu je u nás vďaka obohacovaniu soli jodidom draselným zriedkavý, napriek tomu je súvis medzi poruchami funkcie štítnej žľazy a ochoreniami prsníka evidentný. V prospech tejto teórie hrá veľmi nízky výskyt rakoviny prsníka u Japoniek (konzumujú približne 1200 mcg jódu vo forme morských rias denne bez prejavov toxicity jódu v porovnaní s odporúčanou dennou dávkou kódu 150 mcg denne) a aj experimentálne účinky jódu spomaľovať vývoj karcinómu prsníka. Vzhľadom na u nás rozšírené či už klinické alebo subklinické poruchy funkcie štítnej žľazy je otázne, či odporúčaných 150mcg jódu denne je dostatočné množstvo pre optimálne zdravie.

Dobre známou funkciou jódu je tvorba hormónov štítnej žľazy, okrem štítnej žľazy je však jód vychytávaný aj inými orgánmi a tkanivami, kde plní svoju funkciu. Jendným z týchto tkanív je aj prsné tkanivo. Okrem základnej úlohy – tvorby hormónov, má teda jód aj ďalšie účinky:

antioxidačný účinok

antiproliferatívny účinok – zastavuje rýchle delenie buniek pri nádorových ochoreniach, pričom neovplyvňuje normálne delenie buniek

znižuje citlivosť receptorov na estrogény

zlepšuje inzulínovú odpoveď (inzulínová rezistencia je spájaná s vyšším rizikom vzniku rakoviny prsníka)

vedie priamo k apoptóze (zániku) rakovinových buniek (jód sa viaže na membránové lipidy buniek, tvorí jodolaktóny, ktoré sú zodpovedné za apoptózu)

Nedostatok jódu má za následok zmenu v štruktúre a funkcii prsného tkaniva na potkanoch, ale aj u ľudí. Podávanie jódu máte teda dokázané antineoplastické účinky pri rakovine prsníka. Uvedené sa však týka molekulárneho jódu (I2), nie jodidu draselného, ktorý sa nachádza v kuchynskej soli alebo v tabletách.

Morské riasy, ktoré sú najbohatším zdrojom jódu dokonca v štúdiách vykazovali vyššiu účinnosť v zneškodňovaní rakovinových buniek ako fluorouracil, chemoterapeutikum na liečbu rakoviny prsníka.

Fibrocystická choroba prsníka je stav s prítomnosťou cýst, uzliniek a bolestivých prsníkov, ktorý môže viesť k rakovine prsníka. Vyskytuje sa prevažne u žien v reproduktívnom veku, ale aj u žien po menopauze, najmä pri užívaní hormonálnej substitučnej terapie. Aj v tomto prípade sa suplementácia jódom osvedčila ako bezpečná a účinná liečba.

Niektoré alternatívne liečebné protokoly fibrocystických prsníkov a rakoviny prsníka v zahranicí používajú dávky 3 – 12 mg (čiže 3000 – 12000mcg) denne, spomínané dávkovanie však musí prebiehať pod dohľadom kvalifikovaného lekára s dôkladným vyšetrením zdravotného stavu, pretože ani táto liečba nie je bez rizík a nežiaducich účinkov. V štúdií na 1365 ženách liečených jódom na fibrocystické ochorenie prsníkov s dávkami 3 – 6 mg (3000 – 6000mcg) denne, 11% vykazovalo nežiaduce účinky ako akné, podráždenosť, nevoľnosť, hnačku, vypadávanie vlasov a bolesti hlavy. Pri dávkach nad 9 mg denne bol pozorovaný vznik dočasnej hypotyreózy, ktorej príznaky ustúpili po znížení dávok. V prípade prítomnosti autoprotilátok vedie užívanie vysokých dávok aj molekulárneho jódu k zhoršeniu príznakov autoimunity.

Najúčinnejšou formou jódu s dokázaným protirakovinovým účinkom je I2, teda molekulárny jód, ktorý sa v tejto forme v prírode nevyskytuje. Prirodzené zdroje jódu ako morské riasy (wakame, dulse, kombu a nori), morské živočíchy, prípadne oleje s organicky viazaným jódom však môžu byť vhodnou voľbou prevencie fibrocystických prsníkov a rakoviny prsníka.

Odporúčaná denná dávka jódu je 150 mcg denne, pre tehotné ženy 220 mcg a dojčiace 290 mcg, ako horný limit bezpečnej dennej dávky NIH (National Institute od Health) odporúča 1100 mcg denne, teda bezpečný denný príjem je 7-násobne vyšší ako odporúčaná denná dávka.

Pri zvýšenom príjme jódu je nevyhnutné zabezpečiť zároveň adekvátny príjem selénu (selénu je v strave na Slovensku nedostatok), ktorý premieňa zmierňuje nežiaduce účinky vysokých dávok jódu, pomáha lepšie zužitkovať jód pri jeho nízkom príjme a podieľa sa na tvorbe enzýmov (glutation, peroxidázy, dejodázy,..) znižujúcich oxidačný stres, ktorý môže rovnako viesť ku karcinogenéze.

Zhrnutie

Ako účinná a bezpečná súčasť prevencie ale aj doplnkovej liečby rakoviny prsníka je strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny a jód (rybí tuk, morské živočíchy, morské riasy, para orechy kvôli obsahu selénu, ľanové semienka, chia semienka), vyradenie bohatých zdrojov omega-6 mastných kyselín (slnečnicový, kukuričný, sójový, repkový olej a ich stužené verzie v podobe margarínov), a používanie tukov ako olivový olej, kokosový olej, maslo a masť. Vylúčiť treba aj cukor a výrobky z bielej múky, pravidelne sa hýbať, redukovať stres (prispieva k vzniku rizikovej obezity spojenej s ukladaním tuku do oblasti pása), v zime užívať vitamín D3 a v lete sa vystavovať slnečnému žiareniu (ideálne celý povrch tela po dobu 5 – 30 minút počas obedňajších hodín).

Súvisiace články:

HPV a genitálne bradavice

Krásne opálenie neznamená dostatok vitamínu D?

Máte cukrovku, vysoký tlak, cholesterol alebo nadváhu? Tento domáci trik vám pomôže!

Čo všetko dokáže stres?

Homocysteín – nový ukazovateľ ochorení, nový pohľad na liečbu

Nežiaduce účinky ibuprofénu sú dobre známe-poznáte aj tie žiaduce?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Diana

Zdroje:

  • Fabian C: Omega-3 fatty acids for breast cancer prevention and survivorship. Breast Cancer Research 2015 17,62.
  • MacLennan L:Role of dietary fatty acids in mammary gland development and breast cancer. Breast Cancer Research201012:21.
  • Kaaks R: Plasma insulin, IGF-I and breast cancer. Gynecol Obstet Fertil, 2001 Mar;29(3):185-91.
  • Kaaks R: Nutrition, insulin, IGF-I. Metabolism and cancer risk: Summary of epidemiological evidence. Novartis Found Symp. 2004;262:247-60.
  • Goodwin PJ: Insulin resistance in breast cancer: relevance and clinical implications. Breast Cancer Research, 2011, 13 (Suppl 2).
  • Lim ST, Jeon YW, Suh YJ. Association between alterations in the serum 25-hydroxyvitamin d status during follow-up and breast cancer patient prognosis. Asian Pac J Cancer Prev. 2015;16(6):2507-13.
  • Kim Y, Je Y. Vitamin D intake, blood 25(OH)D levels, and breast cancer risk or mortality: a meta-analysis. Br J Cancer. 2014 May 27;110(11):2772-84. doi: 10.1038/bjc.2014.175. Epub 2014 Apr 8.
  • Grant WB. 25-Hydroxyvitamin D and breast cancer, colorectal cancer, and colorectal adenomas: case–control versus nested case–control studies, Anticancer Res. 2015;35(2):1153-60.
  • Bauer, S.R., Hankinson, S.E., Bertone-Johnson, E.R., et al. Plasma vitamin D levels, menopause, and risk of breast cancer: dose-response meta-analysis of prospective studies. Medicine 2013;92:123-13.
  • O Arroyo-Helguera, B Anguiano, G Delgado and C Aceves: Uptake and antiproliferative effect of molecular iodine in the MCF-7 breast cancer cell line. Endocrine-Related Cancer(2006), 13, 1147–1158.
  • Funahashi H, Imai T, Mase T, Sekiya M, Yokoi K, Hayashi H, Shibata A, Hayashi T, Nishikawa M, Suda N, Hibi Y, Mizuno Y, Tsukamura K, Hayakawa A, Tanuma S: Seaweed prevents breast cancer?Jpn J Cancer Res 2001, 92:483–487.Kessler JH. The effect of supraphysiologic levels of iodine on patients with cyclic mastalgia. Breast J. 2004 Jul-Aug;10(4):328-336.
  • Ghent WR, Eskin BA, Low DA, Hill LP. Iodine replacement in fibrocystic disease of the breast. Can J Surg. 1993 Oct;36(5):453-460.
  • Cann SA, van Netten JP, van Netten C: Hypothesis: Iodine, selenium and the development of breast cancer.Cancer Causes Control 2000, 11:121–127.
  • Zimmermann MB, Kohrle J: The impact of iron and selenium deficiencies on iodine and thyroid metabolism: biochemistry and relevance to public health.Thyroid 2002, 12:867–878.