Stres

Čo všetko dokáže stres?

stres.jpg

Stres je bežná súčasť nášho pracovného aj osobného života. Človek dostáva neustále množstvo podnetov, ktoré spracováva a reaguje na ne. Tak ako príliš veľa podnetov môže naštartovať stresové mechanizmy, nedostatok podnetov je paradoxne tiež bežným spúšťačom stresu (napr. odchod do dôchodku). Správna hladina stresu nás motivuje a pomáha nám dosahovať naše cieľe a podávať dobré výkony, takýto stres označujeme ako eustres (dobrý stres). Na druhej strane priveľa dlhotrvajúceho stresu nás vážne ohrozuje, čo má dopad na psychické ale aj fyzické zdravie (distres).

Čo sa s nami deje pri strese?

Keď sa človek ocitne v situácii, ktorá sa javí ohrozujúca, telo sa dostane do poplachovej fázy, kedy sa snaží  „prežiť“ –  pripravuje sa na boj alebo útek. Zvýši sa vyplavovanie adrenalínu a noradrenalínu, zvýši sa tak krvný  tlak a tep, srdce pumpuje viac krvi, zvýši sa využitie glukózy (slúži ako rýchly zdroj energie), zníži sa vyplavovanie inzulínu (ktorý spacováva glukózu).

Onedlho nasleduje fáza adaptačná, kedy sa telo usiluje „prežiť“ čo najdhšie a prispôsobiť sa zložitej novovzniknutej situácii. Zvyšuje sa produkcia kortizolu a kortikosteroidov, stimulácia tohto systému umožňuje väčšiu dostupnosť glukózy, ďaľšiu aktiváciu krvného obehu. Zatiaľ čo krátkodobý účinok glukokortikoidov je prospešný, ich dlhodobé zvýšenie poškodzuje organizmus – dochádza k úbytku svalového tkaniva, krvný tlak je zvýšený, narušená je regulácia metabolizmu glukózy (preto sa často stáva, že cukrovka prepukne práve v období zvýšeného stresu). Kortizol je kvôli zníženiu aktivity imunitných buniek (makrofágov) zodpovedný za oslabenie imunity a zvyšuje sa tak náchylnosť k infekciám a nádorovému bujneniu. Počas stresu sa zvyšuje aj hladina endorfínov (hormóny šťastia), ktoré dokážu znížiť vnímanie bolesti (preto napríklad boxeri pri zápasoch nezvyknú pociťovať bolesť). K vážnym dôsledkom dlhodobého (chronického) stresu patrí úbytok mozgových buniek. Neuróny odumierajú počas stresu oveľa rýchlejšie. Telesné cvičenie (eustres) zasa na druhej strane podporuje neuroneogenézu (vznik nových nervových buniek).

Dlhotrvajúci stres vyúsťuje do poslednej fázy – fáza vyčerpania alebo syndróm vyhorenia. Často prichádza ako dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať a relaxovať. Typický je najmä v „pomáhajúcich“ povolaniach, ktoré vyžadujú prácu s ľuďmi a empatiu – lekári, zdravotné sestry,učitelia…Okrem psychickej vyčerpanosti a chronickej únavy sa pridružujú telesné ťažkosti – poruchy spánku, podráždenosť, búšenie srdca, tráviace a srdcovocievne ťažkosti,depresia, bolesti chrbtice (najmä krčnej), žalúdočné vredy, migréna, PMS, strata libida, niekoľkonásobne sa zvyšuje náchylnosť ku vzniku ochorení (rakovina, srdcový infarkt, infekčné ochorenia…). Vo všeobecnosti mnoho ochorení vzniká na psychosomatickom základe, t.z. že vznik fyzickej choroby je podmienený stavom psychiky; ťažko sa diagnostikujú, pacient si súvislosť väčšinou neuvedomuje.

Čo nás stresuje?

Spúšťače stresovej reakcie nazývame stresory. Stresorom môže byť vyčerpávajúca práca, medziľudské vzťahy, životná udalosť (rozvod, strata blízkeho…), vnútorné prežívanie (napr. bolestivá spomienka, frustrácia, nedostatočné uspokojovanie fyzických či psychických potrieb, nedostatok rešpektu, pocit straty bezpečia, ohrozenia a iné). Naše subjektívne vyhodnotenie stresu však nemusí zodpovedať skutočnej reakcii organizmu, poprenie skutočnosti je bežný obranný mechanizmus ktorým sa človek vyrovnáva so stresom.

Ako si so stresom poradiť?

Každý si musí nájsť svoj spôsob ako zdolať záťaž. Výborné sú rôzne relaxačné techniky, autogénne cvičenia, jóga, ktoré pomáhajú odbúrať napätie. Dôležité je aj samotné vyhodnotenie stresujúcej situácie a naša reakcia na ňu, ktorá je u každého trochu iná (preto môže rovnaká situácia predstavovať pre rôznych ľudí rôzne intenzívny stresor).Treba si pestovať pozitívne myslenie, zaujímať sa o vlastné potreby, zastaviť sa a len tak popremýšlať, vidieť pohár skôr poloplný ako poloprázdny, vnímať novú situáciu ako výzvu a nie ako ohrozenie, pracovať na dôkladnej sebaanalýze. Často je syndróm vyhorenia len dôsledkom ignorácie a poprenia, že sa niečo deje, bojíme sa urobiť zmeny, ktoré by nám prospeli, či už v pracovnom, súkromnom živote, zmenu životosprávy. Typickí popierači sú napríklad ľudia po infarkte myokardu, ktorým „nič nie je“. Tu treba dať pozor, lebo fakt, že si ohrozenie nepripúšťame, stresovú situáciu nevyrieši.

Proti „zlému stresu“ môžeme bojovať aj „ dobrým stresom“. Okrem cvičenia vyvoláva eustres aj humor a smiech, už staroveký lekár Galénos vedel, že „Veselé ženy nikdy netrpia rakovinou prsníka, rakovina prsníka je len melancholická diatéza“. Samozrejme to treba brať s rezervou ale niečo na tom predsa len bude. Autor knihy Anatómia choroby N. Cousins tvdí, že 10 minút smiechu má dvojhodinový účinok proti bolesti. Aj keď si neviem predstaviť, že by som pacientom na bolesť hlavy odporučila namiesto tabletky dobrú komédiu, myšlienka je to zaujímavá:-). V boji proti stresu určite nezabúdajte na pravidelný prísun kvalitného horčíka (Ako si vybrať kvalitné magnézium?) a vitamínov skupiny B (pokiaľ ste fajčiar zvýšiť dostatočne prísun vitamínu C), ktorých spotreba sa počas stresu výrazne zvyšuje. Prospešné sú aj čaje, odvary a tinktúry z ukľudňujúcich bylín – medovka, valeriana, levanduľa. Do jedálnička zaradiť omega-3-kyseliny (DHA a EPA) vo forme napríklad rybieho oleja, nepodceňujte ani pravidelnú fyzickú aktivitu a dostatočný spánok.

Zaujímavosť:

Zaujímavý systém vypracovali v 60. rokoch vedci Holmes a Rahe, ktorí na základe viacerých klinických štúdií, pridelili rôznym udalostiam a situáciam v živote určitý počet „trestných bodov“. Napr. úmrtie životného partnera 100 bodov, 73 bodov rozvod, 50 svadba, 12 bodov vianoce, 11 drobný priestupok a jeho riešenie. Pričom 150-300 bodov nazbieraných v priebehu jedného roka predstavuje významnú stresovú záťaž, ktorá ovplyvní celkový zdravotný stav, viac ako 300 bodov má takmer určite za následok zdravotné ťažkosti. Samozrejme ide o orientačný spôsob hodnotenia situácie, ktorý je do určitej miery individuálny.

Zdroj:  Večeřová-Procházková A., Honzák R: Stres, eustres a distres, Via pract., 2009, 6 (12): 491–495.

Súvisiace články:

Prekvapujúce zistenie: Našu osobnosť formujú naše črevá!

Ako vyzerá človek v depresii?

Prírodná liečba nespavosti

Ako a prečo si pripraviť magnéziové telové maslo?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana