V lekárni: “Vy mi fakt nepredáte Framykoinovú mastičku?Tá je na predpis? ..a odkedy? Veď ja si to dávam na ranky po holení už 10 rokov!” Zamysleli ste sa niekedy prečo Vám tí „zlí lekarnici“ nechcú a nemôžu predať antibiotiká?
O antibiotikách sa už toho veľa nahovorilo aj napísalo a vzhľadom na stúpajúcu odolnosť (rezistenciu) baktérii voči antibiotikám a klesajúcu tendenciu v objavovaní nových antimikrobiálnych liekov, bude táto téma v budúcnosti stále viac pretriasaná.
Čo sú antibiotiká a prečo ich užívame?
Antibiotiká sú lieky, ktoré sú schopné spomaliť rast alebo úplne zahubiť mikroorganizmy (baktérie). Objavenie a zavedenie penicilínov do praxe ešte v tridsiatych rokoch bolo významným úspechom vo svete medicíny. Neskôr pribúdali ďaľšie skupiny antibiotík (sulfónamidy, cefalosporíny až po karbapenémy), ktoré umožnili nielen zvládnutie mnohých nebezpečných infekčných ochorení ale aj výrazné predĺženie ľudského života. Za posledných 80 rokov sme si však priveľmi zvykli na život s antibiotikami a to nie len v liečbe ľudí, kde sa o nadmernom užívaní a neuváženom predpisovaní antibiotík často diskutuje, ale kde sa dá spotreba antibiotík sledovať a viacmenej kontrolovať. Pozornosť treba upriamiť aj na nadmerné využívanie antibiotík vo veterinárnej praxi a bohužiaľ aj v potravinárskom priemysle a akvakultúre (chov rýb). Prečo vlastne vadí keď užívame veľa antibiotík? Či sa nám to páči alebo nie, baktérie nie sú hlúpe a na častý útok vedia zareagovať vytvorením rezistencie – odolnosti voči antibiotikám. A tak sa ľahko môže stať, že antibiotikum, ktoré zachraňovalo ľudí pred smrteľnými infekciami, je stále menej a menej účinné až neúčinné.
Problémom nie je iba nadužívanie antibiotických liekov!
Antibiotiká sa vo veľkej miere využívajú aj vo veterinárnej praxi. Používanie antibiotík na liečbu zvierat nie je nič nezvyčajné, čo však normálne nie je, je používanie antibiotík vo výkrme hospodárskych zvierat. Určite ste nedávno zachytili informácie o sťahovaní kurčiat z nášho trhu, lebo v nich našli antibiotiká, aj keď v celej Európe sú takéto praktiky chovu zakázané (ide o cielené podávanie antibiotík zvieratám vo veľkochovoch za účelom dosiahnutia optimálnej hmotnosti a urýchlenia rastu). Ale do akej miery si potravinárske megakolosy dávajú na takýchto veciach záležať je otázne, inak by na pultoch v supermarketoch nesedeli brazílske kurence. Ale to je už iná téma.
Ďaľšou výstrahou, čo sa týka bakteriálnej rezistencie, je nekontrolované používanie dezinfekčných, antiseptických a biocídnych látok v domácnostiach (antibakteriálne mydlá, prípravky na čistenie a umývanie, mydlá, zubné pasty, čistiaca kozmetika na akné), v medicíne, poľnohospodárstve či v priemysle. Veď si len prečítajte nápis na SAVE – spoľahlivo likviduje 99,9% baktérií (vrátane E.coli, Stafylokoky, Salmonely, Listérie, vírusov, kvasiniek). Čo je síce pekné a nepochybne aj dôležité, akurát odolnosť baktérii voči biocídnym látkam je stále väčšia a čo je horšie môže sa podielať na vyvolaní rezistencie baktérií aj voči antibiotikám.
V neposlednom rade môže za rezistenciu nadmerné, nesprávne čí zbytočné užívanie antibiotických liekov – nedoužívanie antibiotík, liečba antibiotikami pri infekciách, ktoré nie sú spôsobené baktériami (ale napríklad vírusmi), liečba nedostatočnou dávkou antibiotika (Pri antibiotikách určite neplatí, že slabá infekcia rovná sa nižšia dávka, či kratšia liečba. Na dosiahnutie liečebného účinku je nevyhnutná určitá koncentrácia lieku, ktorá sa odvíja od hmotnosti a veku pacienta.), príliš skorá zmena antibiotika za iné antibiotikum pri pretrvávaní ťažkostí, neopodstatnené predpisovanie antibiotík tzv. druhej línie, ktoré sa však majú použiť až keď zlyhá liečba antibiotikami prvej línie (v tejto disciplíne obsadzujeme v Európe prvé miesta). Mnohí pacienti odchádzajúci od lekára s tým, že si majú kúpiť Paralen a vitamin C, sú pohoršení, že čo je to za „zlého lekára“ keď im nepredpísal antibiotiká, veď majú predsa horúčku. U nás je taký trend, kýchol som si – dajte mi antibiotiká, kašlem – dajte mi antibiotiká, mám záder na nechte – dajte mi antibiotickú masť a podobne. A tak sa nemôžme čudovať, že sa úspešne umiestňujeme v rámci Európy na popredných miestach v spotrebe antibiotík a rezistencia rastie, v nemocniciach ležia pacienti s multirezistetnými kmeňmi baktérií, ktoré nereagujú na 10-15 antibiotík. Dokonca Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb poukazuje na fakt, že sa zvyšuje počet baktérii, ktoré sú odolné voči najnovším antibiotikám (karbapenénom), čo je slušne povedané už dosť prúser.
Ako to tie potvory baktérie robia?
Baktérie sa vedia veľmi inteligentne adaptovať na rôzne podmienky a vplyvy (fyzikálne, chemické, enviromentálne) prostredia. Napríklad, keď sme zaútočili na baktérie penicilínom, niektoré baktérie neváhali a začali produkovať enzým beta-laktamázu, ktorým dokázali inaktivovať beta-laktámový kruh v molekule penicilínu ešte skôr ako ich dokázal penicilín zahubiť. Tak sme neváhali ani my a začali sme pridávať k penicilínom látky (napr. kyselina klavulánová – Amoksiklav, Augmentin, Medoclav), ktoré síce samé o sebe neusmrtia baktérie, ale dokážu brzdiť beta-laktamázy, ktoré inaktivujú penicilíny (s beta-laktámovým kruhom), čím sme niektoré baktérie dočasne prekabátili. A to je len jeden z mnohých príkladov ako sa baktérie stávajú odolné voči antibiotikám. Odolnosť baktérií môže vznikať spontánne ale môže byť aj vyvolaná rôznymi faktormi prostredia. Baktérie si dokonca dokážu navzájom odovzdávať gény vytvárajúce rezistenciu voči antibiotikám. A zatiaľ, čo rezistencia baktérii stále stúpa, výskum a vývoj nových antibiotík stagnuje.
A čo teraz?
Je to veľmi dlhá cesta ako znížiť spotrebu antibiotík a bojovať proti rezistencii baktérií. Dôležité je obmedziť resp. usmerniť využívanie antibiotík v liečbe ľudí, zvierat či v živočíšnej výrobe a zamerať sa na podporu výskumu nových liekov. Jedno z prospešných opatrení je stanovenie C-reaktívneho proteínu (CRP) v ambulanciach lekára, ktoré dokáže veľmi efektívne rozlíšiť bakteriálnu infekciu od chrípky, ktorá sa nelieči podávaním antibiotík (čo sa však bohužiaľ často deje, i keď sa odhaduje že až 80% infekcií horných dýchacích ciest vyvolávajú práve vírusy, ktoré na liečbu antibiotikami nereagujú).
Čo je to CRP?
C-reaktívny proteín je marker, ktorého zvýšené hodnoty v krvi nás informujú o zápalovej reakcii organizmu. Jeho hodnota sa zvyšuje do 6-12 hodín od začatia zápalového procesu. Umožňuje rozlíšiť bakteríalnu infekciu od vírusovej, monitorovať priebeh ochorenia, taktiež znižuje riziko prehliadnutia vážnych bakteriálnych infekcií, usmerňuje lekára, či ochorenie vyžaduje alebo nevyžaduje liečbu antibiotikami.
Najväčšou výhodou tejto diagnostickej metódy je jej rýchle stanovenie (pár minút) priamo v ambulancii z kvapky krvi, keďže lekár musí často zakročiť ihneď, nemôže čakať 2-3 dni na výsledky kultivačných vyšetrení z laboratórií, ktoré mu potvrdia alebo vyvrátania prítomnosť baktérie, o aký druh baktérie sa jedná a na aké antibiotikum je citlivá.
Stanovenie CRP je prostriedok, ktorým možno predchádzať zbytočnému užívaniu antibiotík, najmä pri infekciách dýchacieho traktu, preto dúfajme, že raz bude súčasťou každej ambulancie a zisťovanie CRP sa stane štandardným pomocníkom pri zahájaní správnej liečby.
Poznámka: Hladinu CRP môže znižovať užívanie statínov (lieky na liečbu zvýšeného cholesterolu) a nesteroidných antiflogistík (lieky na liečbu zápalových a bolestivých stavov). Taktiež by sa nemalo vyšetrenie vykonávať u pacientov s chronickým zápalom napr. pri reumatoidnej artritíde, ktorá zvyšuje hodnoty CRP. Mierne zvýšenie CRP môže spôsobiť aj fajčenie či tehotenstvo.
Súvisiace články:
Kedy a ktoré probiotikum k antibiotiku?
Ako dosiahnuť maximálny účinok antibiotík s minimálnym rizikom nežiadúcich účinkov?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
