Apiterapia

Medicínske medy alebo med trochu inak

medicinsky_med.jpg

Včely sú skvelé stvorenia, ktoré ľuďom prinášajú osoh opeľovaním poľnohospodárskych plodín a vytváraním rôznych produktov, ktoré majú využitie v podpornej  liečbe niektorých ochorení, označovanej ako apiterapia. Patrí sem propolis, materská včelia kašička, peľ, včelí jed (apitoxín) a najznámejší včelí med.

Med potláča široké spektrum baktérií, vrátane tých, ktoré sú rezistentné (odolné) voči pôsobeniu bežných antibiotík. V klinickej praxi sa používa na liečbu chronických, pooperačných, ťažko sa hojacich rán, preležanín, popálenín, ekzémov. Nejde však o bežný med, ktorý si kúpite v obchode, ale tzv. medicínsky med dostupný v lekárňach.

Bežné antibiotiká bojujú proti baktériám najčastejšíe napádaním ich bunkovej steny alebo zásahom do bunkového metabolizmu baktérii. V prípade medu je to inak a ide predovšetkým o kombináciu viacerých mechanizmov. Medzi dôležité vlastnosti medu patrí hygroskopia – schopnosť pohlcovať vlhkosť, čím dochádza k dehydratácii baktérií. Med obsahuje ďalej enzým (glukozidáza), ktorý rozkladá glukózu na kyselinu glukónovú a peroxid vodíka, ktorý je ďaľšía antibakteriálna zložka medu. Baktérie osídľujú rany pri vyšších hodnotách pH (7,3 a vyššie), pH medu sa pohybuje v rozmedzí 3,4-5,5, dochádza tak k acidifikácii (okysleniu) rany a zníženiu počtu baktérii ako aj urýchleniu hojenia. Jednu z hlavných, nedávno objavených, antibakteriálnych zložiek medu predstavuje bielkovina defenzín-1, čím ho je v mede viac, tým máva vyšší antibakteriálny účinok a možno o ňom uvažovať aj ako o mede na medicínske účely. Prítomnosť a množstvo tejto látky vypovedá aj o pravosti a kvalite medu.

Zistilo sa, že keď sa zablokovala aktivita peroxidu vodíka a hygroskopický účinok, niektoré medy aj tak vykazovali vysoký antibakteriálny efekt. A tak sa skúmalo a narazilo sa na ďaľšiu významnú antibakteriálnu látku medu – metylglyoxál. Najvyššie zastúpenie tejto látky a a tým najvyšší antibakteriálny účinok objavili vedci v tzv. Manuka mede. Manuka med sa získava z kríka Leptospermum scoparium rastúcom na Novom Zélande a Austrálii. Patrí medzi prvé medy označené ako medicínske.

Čo je to medicínsky med?

Medicínsky med je med so známym a prevereným účinkom a zložením, ktorý sa používa na terapeutické účely. Ide o klinickými štúdiami potvrdenú terapiu, ktorá sa používa v mnohých krajinách na liečbu chronických, zle hojacich rán, preležanín a vredov. Využíva sa najmä Manuka med, ktorý nájdme v prípravkoch ACTIVON alebo v nepriľnavom krytí na rany ACTILITE. Obe sú u nás zaregistrované ako zdravotnícke pomôcky a môže ich predpisovať odborný lekár (dermatológ, angiológ, chirurg) na lekársky poukaz, kedy vám časť sumy za prípravky uhradí zdravotná poisťovňa. Dajú sa však kúpiť aj voľnopredajne, lekárne ich obvykle nedržia, je však možnosť dať si ich objednať (stoja cca 8-10eur).

Ďaľší medicínsky med nájdme v prípravku REVAMIL. U Revamil medu nepoznáme rastlinný zdroj (výrobné tajomstvo),  z ktorého sa získava. Výrába sa v Holandsku v skleníkoch za kontrolovaných podmienok, aby si med zachoval svoje terapeutické vlastnosti. Revamil zabíja niektoré baktérie (E.coli, P. aeruginosa) rýchlejšie ako Manuka med, Manuka med sa zasa javí byť účinnejší aj pri vyššom zriedení, rozdielny je aj mechanizmus, ktorým usmrcujú baktérie.

Vo všeobecnosti je antibakteriálny účinok medu pomalý. V závislostí od typu baktérie a medu mu trvá usmrtiť baktérie v podmienkach in vitro (v skúmavke) 2-24 hodín, zatial čo antiseptické liečivá to zvládnu za pár minút. Obrovské plus však je, že na medicínske medy reagujú aj baktérie, na ktoré nezaberajú antibiotiká a nevzniká na ne rezistencia ani pri opakovanom a dlhodobom používaní.

Málakto vie, že celosvetovo uznávaný medicínsky med môže mať v budúcnosti aj Slovensko. V štádiách klinického skúšania je slovenský jedľový medovicový med z oblasti pohoria Čergov. Vedecký výskum s našim medom robilo v rokoch 2010-2011 aj oddelenie mikrobiológie Slovenskej akadémie vied, kde sa zistilo, že náš med má vyšší antibakteriálny účinok ako najznámejší a najuznávanejší Manuka med. Navyše, zdojom medu nie je nektár ale medovica, takže med obsahuje len minimálne množstvo peľových bielkovín, ktoré sú potenciálne alergény. Uvidíme, čo prinesú ďaľšie výskumy.

Ako rozoznať kvalitný med od nekvalitného?

Posunieme sa ďalej od medicínskych medov k bežným medom. Pri sledovaní komerčne predávaných medov v supermarketoch sa zistilo, že kvalitou sa môže pochváliť máloktorý, ak vôbec nejaký. Prvý základný znak, ktorý vás upozorní na kvalitu medu, je kryštalizácia. V priebehu týždňa až dvoch med začína kryštalizovať – tuhnúť,  prestáva byť tekutý (výnimkou može byť agátový med, ktorý kryštalizuje veľmi pomaly). Ak sa tak ani po dlhšom čase neudeje, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o falšovaný med. Takáto situácia môže nastať napríklad pri neopatrnom spracovaní medu, kedy dochádza k prehriatiu nad 50 °C. Cenné látky v mede sa tak zničia a med plní funkciu už len sladidla nie funkčnej potraviny (preto nikdy nedávame med do čerstvo zaliateho čaju, ale až po jeho vychladnutí). Ak by sme spravili rozbor takéhoto medu, zistili by sme napríklad zvýšené množstvo hydroxymetylfurfuralu (HMF), ku ktéremu prišlo práve prehriatim medu pri spracovávaní. Výrobcovia to robia často, kedže stuhnutý med sa ťažšie predáva.

Medzi látky, ktoré nemali čo robiť v mede ale predsa sa pri inšpekciách v supermarketovom mede našli, patrí amoniak-sulfitový karamel (E150d) – tmavohnedé farbivo, ktoré nemá nič spoločné so včelami a prídáva sa kvôli farbe medu (tmavší med sa lepšie predáva) a ktorý je nevhodný pre deti. Ďalej sú to cukry na báze škrobu, zvýšené množstvo sacharózy, umelo dodaný enzým β-fruktofuranosidáza a iné.

Naspäť na poličku treba vrátiť aj med označený ako filtrovaný. Filtrovaný med je taký, z ktorého sa vyfiltrujú peľové zrná, často aj za použita vyšších teplôt, aby nedochádzalo ku kryštalizácii medu. Med tak stráca kvalitu a cenné látky. Navyše po odstránení peľových zŕn nie je možné zistiť geografický pôvod medu.

Ak chcete využiť všetky benefity, ktoré med prináša, určite ho radšej zhánajte priamo u včelára.

Zaujímavosť: V medicíne sa využíva aj včelí jed (apitoxín). Uplatňuje sa najmä v liečbe reumatických ochorení, funkčných ochorení kĺbov a svalov a neuralgií. Vyvoláva prekrvenie a prehriatie a následne zmiernenie bolesti. U nás ho nájdeme v masti APISARTHRON. Pred prvým použitím je potrebné aplikovať na kožu len malé množstvo masti kvôli zisteniu znášanlivosti.

Súvisiace články:

Propolis-od popálenín a angíny až po protirakovinový účinok

Ako to s tými antibiotikami vlastne je?

Ako podporiť hojenie rán?

Na čo všetko môžeme byť alergickí?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *