Omega 3 mastné kyseliny sú jedným z najpopulárnejších výživových doplnkov. V USA ich užíva asi tretina obyvateľstva a pri niektorých indikáciách ich dokonca predpisujú lekári. U nás ich užívanie ešte natoľko rozšírené nie je, navyše sa každú chvíľu objavujú sporné informácie ako „užívanie omega-3 kyselín zvyšuje riziko vzniku rakoviny prostaty o 43%“ alebo „omega-3 kyseliny nechránia pred kardiovaskulárnymi chorobami“. Vystáva teda otázka, užívať či neužívať omega-3 mastné kyseliny?
Štúdiami potvrdené prospešné účinky omega-3 kyselín
– zlepšujú lipidový profil, teda zvyšujú HDL (dobrý cholesterol) a znižujú triglyceridy, zlepšujú inzulínovú citlivosť
– znižujú krvný tlak, znižujú zrážanlivosť krvi, zlepšujú funkciu cievneho endotelu (výstelky), čo zamedzuje vzniku aterosklerózy
– znižujú riziko vzniku arytmií, znižujú úmrtnosť po prekonanom infarkte myokardu
– zlepšujú priebeh zápalových ochorení (skoro všetky od autoimunitných, alergických až po akútne zápaly) pravdepodobne nielen vyrovnávaním pomeru prozápalových omega-6 mastných kyselín, presné mechanizmy účinku však nie sú zatiaľ úplne objasnené
– podporujú správny vývin nervovej sústavy u detí
– pôsobia preventívne pri zhoršovaní mentálnej výkonnosti
Škodlivé účinky dlhodobého podávania omega-3 kyselín na zvieracích modeloch
– spomalenie rastu mláďat
– podráždenie črevnej sliznice a potencionálne malígne množenie buniek v hrubom čreve
– zväčšenie pečene a obličiek, zápalové zmeny v pečeni
– hemolytická anémia
– zvýšené množstvo lipidových peroxidov (podieľajú sa na vzniku aterosklerózy a iných zápalových ochorení)
– zníženie zásob vitamínu E
Čo je zodpovedné za protichodné výsledky štúdií?
Napriek tomu, že v obidvoch prípadoch boli podávané omega-3 mastné kyseliny, výsledky prác sa značne líšia. Okrem iných technických a metodologických odlišností štúdií zohráva podstatnú úlohu úroveň oxidácie omega-3 mastných kyselín. Omega-3 kyseliny sú totiž polynenasýtené mastné kyseliny, teda ich molekula obsahuje násobné väzby, ktoré (možno si pamätáte z chémie) sú veľmi reaktívne a ľahko sa rozkladajú na rozdiel od saturovaných (nasýtených) tukov ako je napríklad bravčová masť. Zrýchlený rozklad rybieho oleja spôsobuje kyslík, vlhkosť, svetlo, prítomnosť ťažkých kovov, prípadne iné znečistenie (proteíny a pod.). Oxidáciou omega-3 kyselín vznikajú lipidové peroxidy a sekundárne oxidačné produkty ako 4-hydroxyhexenal (HHE) a malondialdehyd (MDA) a znižuje sa obsah žiadaných mastných kyselín EPA a DHA. Oxidačné produkty sa podieľajú na tvorbe prozápalových cytokínov a tým vedú k systémovému zápalu, ktorý vedie k vzniku aterosklerózy, inzulínovej rezistencie a metabolického syndrómu, navyše pôsobia karcinogénne a neurotoxicky, čo môže viesť k Alzheimerovej chorobe.
Alarmujúce je, že napriek tomu, že o škodlivosti oxidovaných tukov sa debatuje už desaťročia, v štúdiách s omega-3 mastnými kyselinami sa vôbec nezohľadňuje miera oxidácie podávaných produktov, tak sa nemôžeme čudovať, že aj výsledky sa natoľko líšia. Ak by sa tento problém začal verejne rozoberať, možno by sme sa dostali aj k problematike oxidácie rozšírených omega-6 mastných kyselín (rastlinné oleje), ktoré sú roky propagované ako najvhodnejšie tuky na tepelnú úpravu.
Niekoľko prác v USA skúmalo mieru oxidácie voľnopredajných prípravkov na trhu a zistilo sa, že 11 – 62% produktov obsahovalo vysoké množstvo zoxidovaných tukov. Na našom trhu sa oxidačné produkty nezisťovali, pravdepodobne by však výsledky boli podobné.
Čo môžeme urobiť, aby sme neužívali zoxidovaný rybí olej?
Keďže takmer žiadny výrobca na našom trhu neuvádza výrobné podmienky na zamedzenie oxidácie počas výroby a množstvo zoxidovaných mastných kyselín v hotovom produkte, zostáva len vyberať si kvalitných výrobcov, ktorí venujú patričnú pozornosť čistote rybieho oleja a jeho baleniu, správne ho uchovávať a čo najskôr spotrebovať.
Kvalitný rybí olej musí vyhovovať požiadavkám na kvalitu (neobsahuje nepovolené množstvo ťažkých kovov, polychlórovaných bifenylov a dioxínov, ktoré okrem toho, že pôsobia toxicky, urýchľujú oxidáciu) a mať príslušný certifikát. Ten zároveň potvrdzuje aj obsah čistých omega-3, DHA a EPA, pretože výživové doplnky nie sú nijako kontrolované z hľadiska obsahu účinných látok (v štátoch 11 z 35 skúšaných produktov neobsahovala toľko omega-3 kyselín ako uvádzali na obale), preto by jediným parametrom pri rozhodovaní nemala byť len cena. Z hľadiska zamedzenia oxidácie sú vhodnejšou formou kapsuly, ako tekutý rybí olej, kde kapsula čiastočne chráni obsah pred stykom s kyslíkom, navyše výrobcovia do kapsúl často pridávajú antioxidanty (vitamín E, askorbyl palmitát), ktoré čiastočne chránia pred znehodnotením. Problém je, že kapsula obsahuje priemerne 200 – 500 mg čistých omega-3 kyselín (niektorí výrobcovia uvádzajú obsah rybieho oleja, často 2000 alebo 3000g, treba však sledovať obsah čistých omega-3 kyselín EPA a DHA), čo je na liečebný účinok pomerne málo. Dávka čistých omega-3 mastných kyselín na zabezpečenie kardioprotektívneho účinku je asi 1000g denne, na zníženie vysokých hladín triglyceridov asi 2000 – 4000 g denne a pri rôznych zápalových ochoreniach, ako napr. reumatoidná artritída sa potrebné dávky môžu pohybovať okolo 3000 g, pričom niektoré štúdie vyžadovali zvýšenie dávky až na 18 000 mg denne. Jedna polievková lyžica rybieho oleja priemerne obsahuje asi 1000 až 2000 mg čistých omega-3 mastných kyselín (podľa výrobcu), umožňuje teda pohodlnejšie dávkovanie a tým, že nemusíte denne užiť aj 10 kapsúl, je užívanie tekutého rybieho oleja oveľa lacnejšie. Dôležité je však tekutý rybí olej kupovať radšej v menších baleniach, ktoré sa spotrebujú do mesiaca, v tmavých alebo nepriehľadných fľašiach a uchovávať ho v chladničke (najlepšie v spodných častiach, nie na dvierkach, kde je teplota kolísavá) a dobre zatvoriť hneď po užití. Pomocou týchto opatrení sa značne zamedzí spomínanej oxidácii. Ak ste doma objavili otvorený rybí olej, ktorý ste nejakú dobu neužívali a zabudli ste na neho, radšej ho v záujme svojho zdravia vyhoďte. Kvalitný rybí olej by mal byť takmer alebo úplne bez zápachu, oxidáciou sa zvyšuje aj zápach rybieho oleja, podľa zápachu sa teda dá často zistiť, v akom stave je váš olej.
Znehodnotia sa omega-3 kyseliny v rybách pri tepelnej úprave?
Keď vieme, aký je rybí olej citlivý na vonkajšie podmienky, vystáva otázka, či aj pri tepelnej úprave rýb dochádza k oxidácii tuku a následne vzniku lipidových peroxidov. Paradoxne, v rybách sú EPA aj DHA chránené proteínovou matricou (zjednodušene sú zabudované v bunkách a chránené ich obalom), navyše antioxidanty prítomné v mäse rýb pomáhajú stabilizovať tuky pred znehodnotením, preto ani pri varení, pečení, či grilovaní nedochádza k znehodnocovaniu cenných tukov.
Je rybí olej zdrojom vitamínu D?
V novinách a časopisoch výživoví poradcovia odporúčajú užívanie rybieho oleja na doplnenie deficitu vitamínu D, najmä počas zimných mesiacov. Pravdou ale je, že väčšina produktov s rybím olejom vitamín D neobsahuje. Rybí olej sa získava z celých tiel rýb, najčastejšie tresiek a sardiniek, nie je teda významným zdrojom vitamínu D. Olej obsahujúci aj vitamín D musí byť získavaný z treščej pečene, je zároveň bohatým zdrojom vitamínu A, preto by mal byť určený na užívanie v preventívnych, teda nižších dávkach. Na liečebné dávky (ak potrebujeme získať napr. 3000 mg čistých omega-3 kyselín) je vhodnejší klasický rybí olej bez vitamínov, aby pri vysokých dávkach oleja nedošlo k predávkovaniu vitamínom A.
Súvisiace články:
Máte cukrovku, vysoký tlak, cholesterol alebo nadváhu? Tento domáci trik vám pomôže!
Omega-3-kyseliny proti alergii?
Nezabúdajte na omega-3-kyseliny
Lieky na alergiu-môžu spôsobiť priberanie?
Ako sa vyhnúť nežiaducim účinkom vašich liekov?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana