
Alzheimerova choroba (ACH) patrí k najčastejším degeneratívnym ochoreniam mozgu a je najčastejšou príčinou demencie vo vyspelých krajinách. Odhaduje sa, že Alzheimerom trpí na Slovensku 60 0000 pacientov, pričom toto číslo rýchlo stúpa, predpokladá sa, že do roku 2040 bude toto číslo dvoj až trojnásobné (vzhľadom na slabú diagnostiku ochorenia môžu byť tieto čísla oveľa vyššie). V krajinách EÚ je každý desiaty človek po 65. roku postihnutý určitým stupňom demencie. Ochorenie sa vyvíja roky, postihuje predovšetkým starších ľudí, s predlžovaním priemernej dĺžky života narastá celosvetovo aj výskyt tejto choroby, v zriedkavých prípadoch sa začína prejavovať už okolo tridsiateho veku života. Problémom ochorenia býva jednak slabá alebo neskorá diagnostika (problémy s pamäťou sa pripisujú len veku) ako aj málo úspešná liečba. Ochorenie nevieme vyliečiť, iba zmierňovať symptómy, prípadne spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacienta.V neposlednom rade predstavuje Alzheimerova choroba aj ekonomický a sociálny problém.
Presný mechanizmus vzniku ACH nie je úplne objasnený, preto to aj s liečbou zatiaľ nevyzerá až tak ružovo. Niektoré skutočnosti sa objavili len v posledných rokoch, mnohé teórie sú v štádiách výskumu. Najväčší význam sa pripisuje amyloidovej hypotéze (vznik senilných plakov v mozgu) a tau proteínu tvoriaceho neurofibrilárné kĺbká v mozgu. Dnes už existuje aj mnoho iných hypotéz, ktoré majú vplyv na tieto neurodegeneratívne poškodenia mozgu (mitochondrálna, zápalová, vaskulárna hypotéza, apoenzým E, oxidačný stres, vplyv medi na vznik ACH a iné). Patologický obraz tejto choroby však vyzerá tak komplexne, že sa nebude jednať len o jeden patologický dej, ale kombináciu viacerých dejov a rizikových faktorov (uvádzame nižšie). Výsledkom týchto procesov je postupný úbytok cholinergných neurónov v mozgu, narušený je prenos signálov medzi neurónmi (deficit acetylcholínu, ktorý sa podieľa na prenose nervových vzruchov). Postupne dochádza k poruchám pamäti, učenia, intelektuálnych schopností; narušeniu kognitívnych funkcií.
Ako sa prejavuje Alzheimerová choroba?
Prečo vzniká Alzheimerova choroba?
Na vzniku Alzheimerovej choroby sa podieľa mnoho faktorov – genetika, proces stárnutia, iné ochorenia, vplyvy prostredia a životného štýlu:
Aj zvýšená hladina homocysteínu (často nájdená u pacientov s ACH) zhoršuje progresiu ochorenia a zvyšuje jeho incidenciu. Potvrdzuje to stále viac štúdií, aj keď patofyziologický mechanizmus tochto deja nie je úplne objasnený. Meta-analýza z roku 2016, ktorá spracovala 34 štúdií, kde sa zúčastnilo takmer 10 000 pacientov, preukázala príčinnú súvislosť medzi hladinou homocysteínu a rizikom ACH a poskytla tak nový pohľad na etiológiu aj prevenciu alzheimerovej choroby. Táto skutočnosť je o tom významnejšia, že zníženie homocysteínu je terapeuticky jednoduchá, lacná a bezpečná záležitosť (dodanie niektorých vitamínov), problémom býva skôr diagnostika – zisťovanie hladiny homocysteínu, ktorá sa u nás zatiaľ robí veľmi sporadicky a len pri niektorých diagnózach, napriek tomu, že stojí v pozadí viacerých ochorení. Viac o homocysteíne v článku Homocysteín – nový ukazovateľ ochorení, nový pohľad na liečbu.
Dlhodobý stres stojí za prepuknutím mnohých chorôb. Zvýšené a nadmerné vylučovanie kortizolu ovplyvňuje negatívne veľa procesov prebiehajúcich v organizme (zvýšené riziko hypertenzie, cukrovky, oslabenie imunity, vredy) a aj v mozgu. Problémy s pamäťou môžu preto mať aj inak zdraví ľudia vystavení dlhodobému stresu.
Netreba zabúdať ani na toxické vplyvy prostredia – hromadenie neurotoxického hliníka a medi v mozgu (súvis s deficitom zinku u pacientov – o tom viac v ďaľšom článku, kde sa budeme venovať liečbe alzheimerovej choroby).
V neposlednom rade spomeniem aj nepriaznivý vplyv niektorých liekov na pamät a kognitívne funkcie. Je pravda, že tejto oblasti sa aj odborná verejnosť venuje minimálne, napriek tomu, že mnohé lieky poškodzujúce pamäť užívajú práve starší ľuďia, nezriedka už ľudia s prebiehajúcou demenciou. Nie všade sa dá lieku vyhnúť alebo zvoliť vhodnejší s menším negatívnym dopadom na kognitívne funkcie, sú však prípady, kde alternatíva existuje a možnosti ako minimalizovať anticholinegný účinok by sa určite našli. Bohužiaľ, často zostávajú nežiaduce účinky liekov u starších ľudí, vzhľadom na polymorbiditu (pacient trpí viacerými ochoreniami) a polyfarmáciu (užívanie viacerých liekov súčasne), nerozpoznané.
Riziko demencie a narúšania kognitívnych funkcií je vyššie u pacientov užívajúcich benzodiazepíny. Táto skutočnosť je o to horšia, že práve starší ľudi sú najčastejšia skupina pacientov, ktorí tieto lieky užívajú. Patria sem lieky na spanie, úzkosť, ukľudnenie, nervozitu (Stilnox, Zopiclon, Sanval, Hypnogen, Diazepam, Lexaurin, Neurol, Xanax…).
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
- http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/2-2015/ppp2-2015-cla3.pdf
- Kroner Z, The relationship between Alzheimer’s disease and diabetes: Type 3 diabetes?Altern Med Rev. 2009 Dec;14(4):373-9.
- Machado A, Herrera AJ, de Pablos RM, Espinosa-Oliva AM, Sarmiento M,Chronic stress as a risk factor for Alzheimer’s disease. Rev Neurosci. 2014;25(6):785-804.
- Faux NG, Ellis KA, Porter L, Fowler CJ, Laws SM, Martins RN,Homocysteine, vitamin B12, and folic acid levels in Alzheimer’s disease, mild cognitive impairment, and healthy elderly: baseline characteristics in subjects of the Australian Imaging Biomarker Lifestyle study. J Alzheimers Dis. 2011;27(4):909-22.
- Hu Q, Teng W, Li J, Hao F, Wang N. Homocysteine and Alzheimer’s Disease: Evidence for a Causal Link from Mendelian Randomization. J Alzheimers Dis. 2016 Mar 22;52(2):747-56.
- Tomljenovic L, Aluminum and Alzheimer’s disease: after a century of controversy, is there a plausible link? J Alzheimers Dis. 2011;23(4):567-98.
- Shelly L. Gray, Melissa L. Anderson, Sascha Dublin, Joseph T. Hanlon, Rebecca Hubbard, P Rod Walker, Cumulative Use of Strong Anticholinergic Medications and Incident Dementia. JAMA Intern Med. 2015 Mar 1; 175(3): 401–407.
- http://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2011/03/06.pdf
- Gray SL, Dublin S, Yu O, Walker R, Anderson M, Hubbard RA; Benzodiazepine use and risk of incident dementia or cognitive decline: prospective population based study. BMJ. 2016 Feb 2;352:i90.
- Nawarskas JJ. HMG-CoA reductase inhibitors and coenzyme Q10. Cardiol Rev. 2005 Mar-Apr;13(2):76-9.
- Dumont M, Kipiani K, Yu F, Wille E, Katz M, Calingasan NY, Coenzyme Q10 decreases amyloid pathology and improves behavior in a transgenic mouse model of Alzheimer’s disease. J Alzheimers Dis. 2011;27(1):211-23.