Vedeli ste...

Probiotiká – ktoré, kedy, ako?

Zdravé črevá sú základom celého zdravia. Množstvo chronických, najmä autoimunitných od zápalových črevných ochorení ako Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída, cez cukrovku až po sklerózu multiplex a depresiu, je spájaných s narušenou črevnou mikroflórou. V nasledujúcom článku uvádzame prehľad o tom ako a kedy vzniká črevná mikroflóra, čo ju ovplyvňuje, aké sú probiotické potraviny a aký je rozdiel medzi potravinami a probiotikami v tabletách. Ďalej v článku nájdete dobré rady o tom ako probiotiká užívať, aby ste ich čo najlepšie využili, ktoré probiotické kmene sú prospešné pri rôznych ochoreniach a množstvo ďalších užitočných informácií.

Ako sa buduje črevná flóra po narodení

Aké sú hlavné účinky probiotík?

Probiotické tablety verzus probiotické potraviny

Ako správne užívať probiotiká?

Helicobacter pylori

Užívanie antibiotík

Hnačka u detí

Cestovateľská hnačka

Zápaly močových ciest

Vaginálne  infekcie u žien

Alergia, astma a atopický ekzém

Podpora imunitného systému

Užívanie  liekov na potlačenie produkcie žalúdočnej kyseliny

Syndróm dráždivého hrubého čreva (dráždivý tračník) -IBS

Zápalové ochorenia hrubého čreva (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída)

Prevencia onkologických ochorení

Detoxikácia a a ochrana pečene

Parodontóza a infekcie ústnej dutiny

Probiotiká v tehotenstve

Zlé trávenie, nadúvanie, zápcha

Laktózová intolerancia

Zápal prsníkov u kojacich matiek

Zníženie cholesterolu

Starší pacienti

Nekrotizujúca enterokolitída u predčasne narodených detí

 

 

Celý tráviaci trakt je osídlený asi 500 druhmi mikroorganizmov, ktoré tvoria asi 35 – 50% črevného obsahu. Majú množstvo funkcií, ako produkcia vitamínov, potláčanie rastu a množenia cudzorodých baktérií (kolonizačná rezistencia), trávenie prijatej potravy a i.  Zloženie gastrointestinálnej flóry sa u jednotlivých ľudí líši v závislosti na veku, užívaných liekov, klimatických podmienok a geografickej orientácie, stravovacích návykov, pH, prítomných ochorení a socio-ekonomických podmienok. U zdravého človeka by mali asi 85% črevnej flóry tvoriť tzv. „dobré baktérie“ a asi 15% tzv. „zlé baktérie“. K narušeniu flóry môže dôjsť infekciou, užívaním antibiotík, požívaním väčšieho množstva alkoholu, zlou stravou, stresom, ožarovaním alebo užívaním niektorých liekov, napr. antacíd (lieky na neutralizáciu kyseliny v žalúdku). Čím viac je táto rovnováha narušená, tým viac sa prejavuje v podobe žalúdočných a črevných ťažkostí.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočných množstvách majú preukázateľný pozitívny efekt na príjemcu. Existuje množstvo druhov, najviac používané sú Laktobacily, Bifidobaktérie, Enterokoky, Escherichia a Sacharomyces (kvasinky). Podtypy jednotlivých druhov sú kmene, pričom každý kmeň má špecifickú funkciu a podľa toho sa aj rozhoduje o jeho použití.

Prebiotiká– sú látky, ktoré slúžia ako potrava pre probiotické baktérie, chránia ich pri prechode tráviacou sústavou, umožňujú ich prežívanie a množenie. Sú to nestrávené zložky potravy, oligo- a polysacharidy (vláknina). Vplyvom črevných baktérií dochádza k ich fermentácii. V súčasnosti sa podceňuje podávanie prebiotík a výrobcovia sa sústreďujú najmä na samotné probiotiká. Viaceré štúdie však potvrdili, že súčasné podávanie probiotík a prebiotík, má podstatne lepšie výsledky v prevencii i liečbe viacerých ochorení. U niektorých druhov probiotík je dokonca ich podávanie bez prebiotík zbytočné.

Synbiotiká– sú kombinované produkty obsahujúce prebiotiká i probiotiká.

 

Ako sa buduje črevná flóra po narodení

Nenarodené dieťa v lone matky je sterilné (úplne bez osídlenia baktériami). K prvému styku s probiotickými baktériami dochádza pri pôrode pri prechode pôrodnými cestami. Vaginálna  a črevná flóra matky je podobná, preto dieťa po klasickom pôrode získa flóru podobnú matke. Je preto vhodné, aby si aj matka budovala zdravú črevnú flóru, ideálne aspoň 6 mesiacov pred očakávaným  pôrodom. Pri pôrode cisárskym rezom dieťa neprichádza do kontaktu s baktériami matky ale s nemocničným prostredím, preto je črevná flóra rozdielne narodených detí odlišná. U detí narodených cisárskym rezom sa vyskytuje často osídlenie anaeróbnou baktériou Clostridium a ich obranyschopnosť zvykne byť oslabená.

K ďalšej kolonizácií tráviaceho traktu bábätka dochádza pri dojčení. Materské mlieko obsahuje bifidobaktérie, množstvo antiinfekčných látok ako imunoglobulín A, laktoferín, lyzozým, prebiotíká (oligosacharidy), ktoré budujú osídlenie čriev dieťaťa, kyselinu mliečnu a nízky obsah proteínov. Bifidobaktérie  tak tvoria viac ako 90% črevných baktérií dojčiat. Toto všetko prispieva k udržaniu kyslého pH a teda k tvorbe zdravého črevného osídlenia. V tráviacom trakte detí, ktorým je podávaná umelá výživa je vyššie pH a menej alebo žiadne (podľa druhu umelej výživy) prebiotiká, preto mávajú iné zloženie črevného osídlenia v neprospech užitočných Bifidobaktérií. Dojčenie (minimálne 6 mesiacov) je teda jeden z najpodstatnejších faktorov pri budovaní celkového zdravia a imunity dieťaťa. V tomto období je zároveň vhodné podávať antibiotiká len v nevyhnutných prípadoch (antibiotiká ničia okrem patogénnych baktérií aj tie „dobré“). Celkovo sa črevná flóra vyvíja asi do 2. roku života

 

Aké sú hlavné účinky probiotík?

Základné funkcie probiotík sú:                                                                      

posilniť imunitný systém (produkujú baktericídne a virucídne látky, ktoré chránia pred infekciami zvonka, zabraňujú cudzorodým baktériám uchytiť sa v čreve hostiteľa, ak už sú uchytené, tak bránia ich množeniu a rastu, posilňujú mukóznu sliznicu čreva, čo zvyšuje jeho odolnosť)

zneškodňujú toxíny patogénnych baktérií a cudzorodé produkty metabolizmu

produkujú vitamíny skupiny B, zlepšujú vstrebávanie, železa, magnézia a vápnika

pomáhajú tráveniu (produkujú enzýmy potrebné na trávenie niektorých častí potravy)

Probiotiká sa najčastejšie spájajú s poruchami trávenia, ich terapeutické a preventívne možnosti použitia sú však oveľa rozsiahlejšie. Keďže je veľa druhov probiotík, je dôležité nájsť vždy ten správny kmeň podľa účinku aký očakávame. Kedže nová legislatíva zakazuje uvádzanie neschválených tvrdení o účinkoch výživových doplnkov, uvádzme len jednotlivé kmene probiotík, nie firmené názvy.  

Pozitívne účinky pri užívaní probiotík sa dajú pozorovať podľa závažnosti ochorenia po niekoľkých dňoch pri akútnych problémoch a po niekoľkých týždňoch až mesiacoch pri chronických problémoch (štúdie s podávaním probiotík pri alergii vykazovali badateľné výsledky po pol roku podávania, mali by sa však podávať aj dlhšie).

 

Probiotické tablety verzus probiotické potraviny

Potraviny, ktoré obsahujú probiotické baktérie sú mliečne výrobky (jogurty, jogurtové nápoje, kefír, acidofilné mlieka, syry, tvarohy), kvasená zelenina (napr. kapusta) a niektoré plesnivé suché salámy (uherská saláma). Probiotické baktérie sa v týchto výrobkoch vyskytujú na vylepšenie ich vlastností a zvýšenie odolnosti voči iným baktériám.

Najväčší obsah probiotických baktérií obsahujú jogurty a domáca bryndza z nepasterizovaného mlieka (asi 107 CFU/gram). Treba vyberať produkty s kratšou dobou trvanlivosti a dodržiavať podmienky skladovania uvedené na obale.

Kapsule, tablety, prášky a kvapky obsahujú 107  – 1010 CFU presne definovaných kmeňov s preukázateľnými účinkami. Musia spĺňať množstvo kritérií ako bezpečnosť a neškodnosť pre užívateľa, schopnosť priľnúť k črevnému epitelu, schopnosť dočasne osídliť hostiteľa, prežiť v tráviacej sústave a iné. Liekové formy musia navyše chrániť probiotiká pred vplyvom veľmi kyslých žalúdočných štiav (väčšinu probiotických kmeňov extrémne kyslé prostredia v žalúdku ničí, preto sa musia chrániť rôznymi technikami výroby a pomocnými látkami), žlčovými kyselinami a zabezpečiť ich uvoľnenie na správnom mieste tráviaceho traktu.

Dávky potrebné na vyvolanie pozitívneho efektu sú v rozmedzí 108  – 1011 životaschopných jednotiek v závislosti od  konkrétneho kmeňa, preto ak chcem dosiahnuť konkrétneho výsledku užívaním probiotík, vhodnejšie je podávanie vo forme výživového doplnku.

              

Ako správne užívať probiotiká?

Keďže probiotiká sú živé baktérie, je nevyhnutné vytvoriť im správne podmienky podporujúce ich prežívanie a rast. Ako je už vyššie spomínané sú citlivé na kyslík, príliš kyslé pH (v žalúdku je asi 1,5), vyššie teploty, niektoré na chlad, rôzne chemické látky a v neposlednom rade sa ovplyvňujú jednotlivé kmene aj medzi sebou. Z týchto dôvodov je vhodné dodržiavať niekoľko pravidiel, aby sa maximalizovalo ich prežívanie:

Probiotiká sa musia užívať podľa pokynov uvedených na obale (každý výrobca používa vlastnú techniku výroby a pomocné látky, preto sa niektoré druhy musia užívať po jedle, kedy nie je pH žalúdka také kyslé a iné majú rezistentný obal, ktorý ich chráni, umožňuje rozpustenie obalu kapsuly až v tenkom čreve a môžu sa tak užívať aj nalačno)

Probiotiká sa zapíjajú najlepšie čistou vodou, nakoľko chemické látky a plyny v ochutených nápojoch môžu meniť pH žalúdka alebo inak ovplyvňovať prežívanie baktérií. Vhodné tiež nie sú príliš teplé nápoje (niektoré kmene sú veľmi citlivé na zmenu teploty).

Probiotikám sa dá pomôcť aj pomocou stravy ktorú jeme. Vo všeobecnosti sa probiotickým baktériám nedarí v prostredí s vysokou koncentráciou živočíšnych tukov, prospešné sú naopak prebiotiká – inulín, pektíny, prítomné vo vláknine (celozrnné výrobky, cibuľa, banány, jablká, pór a iné). Konzumácia mliečnych výrobkov v kombinácií s probiotickými kapsulami nie je úplne doriešená, nakoľko mliečne výrobky taktiež obsahujú prebiotiká, ktoré podporujú rast a množenie probiotík a vytvárajú pre ne vhodné podmienky, baktérie prítomné v jogurtoch však môžu „súťažiť“ s užívanými probiotikami a zhoršovať ich priľnavosť k sliznici a tým ich celkové využitie.

Keďže jednotlivé probiotické kmene sa môžu ovplyvňovať alebo dokonca spolu bojovať, nie je vhodné kombinovať viaceré probiotické produkty.

V súčasnosti prebiehajú rôzne štúdie na účinnosť probiotík a pravdepodobne sa bude dať ovplyvniť, ba dokonca zvrátiť užívaním týchto baktérií množstvo ochorení ako akné, rôzne onkologické a autoimunitné ochorenia (diabetes 2.typu), obezita a mnoho iných. Keďže máme každý svoj vlastný špecifický črevný systém, na rôzne bakteriálne kmene môžeme reagovať odlišne. Preto aj pri počiatočných neúspechoch, alebo nepostačujúcich výsledkoch možno vyskúšať zvýšiť dávky alebo skúsiť iné kmene a výrobcu. Pamätať treba aj na to, že výsledky u väčšiny indikácií sa prejavia až po mesiacoch alebo dokonca rokoch užívania, riziko a nežiaduce účinky, ktoré touto liečbou podstupujeme sú ale minimálne.

Autor: Diana