Vitamíny a minerály

Selén – užívať, či neužívať?

O seléne sa u nás zatiaľ nehovorí tak často, ako o vitamíne C alebo horčíku, paradoxné však je, že Slovensko, aj Česko patria ku krajinám s veľmi nízkym príjmom selénu so závažnými zdravotnými dôsledkami. Selén je stopový prvok, ktorý je súčasťou asi 20 selenoproteínov (o.i. enzýmy glutationperoxidáza, jód-5-deiodináza), z ktorých niektoré fungujú ako najsilnejšie antioxidanty a chránia bunky pred poškodením v dôsledku oxidačného stresu. Selén je jeden z prvkov, ktorého nedostatok sa neprejavuje konkrétnou chorobou, má však vplyv na takmer všetky základné mechanizmy organizmu. Podieľa sa na aktivácii hormónov štítnej žľazy, reguluje teda metabolizmus a viacerými mechanizmami ovplyvňuje protiinfekčnú a antioxidačnú kapacitu tela. Účinkuje aj ako inhibítor toxických účinkov ťažkých kovov (olovo, kadmium, ortuť).

 

Selén v našej strave

Množstvo selénu v rastlinnej strave je závislé od množstva selénu v pôde, v živočíšnych produktoch je táto korelácia trochu slabšia, pretože selén sa ukladá do pečene a svalov živočíchov, preto aj mäso zvierat chovaných v oblastiach s nízkym obsahom selénu je lepším zdrojom ako rastlinná strava.

Rozdielna je i vstrebateľnosť selénu z jednotlivých druhov potravín. Najbohatším zdrojom selénu sú morské živočíchy, vnútornosti a brazílske (para) orechy, avšak aj medzi nimi sa nájde mnoho rozdielov vo využiteľnosti. Selén z para orechov a hovädzej pečene sa vstrebáva dobre (okolo 90%), taktiež aj z darov mora ako krevety, alebo kraby, naopak z tuniaka ale oveľa horšie (20 – 60%).

Slovensko má pôdu s nízkym obsahom selénu v pôde a obsah selénu v dôsledku poľnohospodárskej výroby stále klesá. V tabuľke s údajmi od United Nations Food and Agricultural Organization (FAO) možno vidieť zmeny v príjme selénu zo stravy vo Veľkej Británii v dôsledku zmien zásob v pôde.

Odporúčaný denný príjem selénu je asi 55 mcg denne (v roku 2000 to bolo 70mcg denne pre mužov), čo je len dávka, ktorá zabezpečí vymiznutie príznakov deficitu selénu, skutočná potreba však pravdepodobne bude oveľa vyššia, podľa viacerých autorov až okolo 100 mcg denne na zabezpečenie dostatočnej funkčnosti glutationperoxidázy. V krajinách s denným príjmom selénu pod 20 mcg denne hrozí rozvoj kešanskej choroby (poruchy kardiovaskulárneho systému spojené s coxsackie vírusom, kedy sa na patogenéze ochorenia pravdepodobne podieľa aj oslabenie imunitného systému v dôsledku deficitu selénu) a Kashin-Beck choroby (degenerácia kĺbov a končatín) ako v niektorých oblastiach Číny. Preto niektoré krajiny s veľmi nízkym obsahom selénu v pôde ako napríklad Fínsko zaviedli plošné fortifikácie pôdy.

 

Krajina

Denný príjem Se v mcg

Rok

Slovensko

27 +/- 8

1996

Kanada

98 – 224

 

Francúzsko

47

 

Veľká Británia

60

1974

Veľká Británia

43

1985

Veľká Británia

32

1994

Veľká Británia

33

1995

Rakúsko

12

 

Nemecko

13

 

USA

88

 

Venezuela

80 – 500

 

 

Kto má zvýšené riziko nedostatku selénu?

Okrem nízkeho obsahu selénu v našich potravinách sú ďalšie faktory, ktoré ešte prispievajú ku vzniku deficitu selénu. Sú to:

zápalové črevné choroby (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, celiakia), kedy je celkovo zhoršené vstrebávanie živín

vegetariánska alebo vegánska strava

tehotné a dojčiace ženy (materské mlieko obsahuje pomerne veľa selénu, ktorý sa odčerpáva organizmu matky)

– nadpriemerne sexuálne aktívni muži (muži majú celkovo zvýšenú potrebu selénu v porovnaní so ženami, navyše ejakulát i spermie obsahujú veľké množstvo selénu – až do 3 mcg na jednu ejakuláciu, o ktorý muž pri styku prichádza. Jedna hypotéza dokonca spája nižší selénový status u mužov v porovnaní so ženami s väčšou náchylnosťou k nákaze vírusom HIV, keďže sa selén podieľa na tvorbe glutatiónu, ktorý má antiinfekčný účinok. Dokonca u jedincov s vyššou zásobou selénu je doba nákazy vírusom HIV a prepuknutím choroby AIDS dlhšia.)

 

Selén a štítna žľaza

Selén vo forme dejodázy sa podieľa na aktivácií T4 (tyroxínu) na aktívny T3 (trijódtyronín). Pri výraznom nedostatku selénu teda môže dochádzať k manifestácii hypothyroidizmu (zníženej funkcii štítnej žľazy), bez zisteného nedostatku T4. Ak je ale príčinou hypothyroidizmu deficit jódu, môže užívanie vyšších dávok selénu viesť k zhoršeniu hypothyreózy. Ďalším prípadom je autoimunitná hypothyreóza v dôsledku nadbytku jódu, kedy aj nízke, aj príliš vysoké hladiny selénu negatívne ovplyvňujú ochorenie, pričom adekvátny príjem selénu vyrovnáva nadmerný príjem jódu. Preto užívanie selénu a jódu v prípade porúch funkcie štítnej žľazy vždy musí podliehať konzultácií s endokrinológom.

 

Selén, chrípka a podpora imunity

Už pred mnohými rokmi vedci pracujúci s vírusmi chrípky zistili, že zvieratá s deficitom selénu sú omnoho náchylnejšie k infekciám, čo nie je až taký prevratný objav, keďže hocijaký nutričný deficit môže viesť k oslabeniu imunity. Zaujímavejšie ale bolo pozorovanie, že keď nakazili vírusom chrípky zvieratá s nedostatkom selénu, vírus u nich zmutoval do oveľa nákazlivejších a agresívnejších foriem. Zjednodušene povedané môže populačný deficit selénu viesť k ťažším a rozsiahlejším epidémiám chrípky.

 

Selén a rakovina

Selén nielen vďaka svojmu antioxidačnému účinku vykazuje v aj protirakovinovú aktivitu. Epidemiologické štúdie vykazujú inverzný vzťah medzi selénovým statusom a výskytom kolorektálneho karcinómu (-58%), rakoviny prostaty (-63%), pľúc(-46%), močového mechúra (-70%), kože, pažeráku a žalúdka. Podľa Cochranovej databázy je medzi jedincami s najnižším vs. najvyšším príjmom selénu potravou rozdiel 31% v incidencii rakoviny 45% v úmrtnosti na rakovinu.

 

Selén a kardiovaskulárny systém

Selenoproteíny chránia lipidy (aj rizikový LDL cholesterol) pred oxidáciou, redukujú zápalové reakcie a znižujú adregačnú aktivitu krvných doštičiek. Tieto mechanizmy by mali zohrávať úlohu v prevencií kardiovaskulárnych chorôb.

 

Selén v materskom mlieku vs. umelom mlieku

Viacerí autori (Levander, Lombeck) poukazujú aj na nízky obsah selénu v umelých dojčenských mliekach. Podľa ich pozorovaní sa v umelých dojčenských mliekach nachádza asi tretina selénu obsiahnutom v materskom mlieku (samozrejme aj strava matky ovplyvňuje jeho obsah v mlieku). Odhadovaný príjem selénu priemerného 2-mesačného dieťaťa kŕmeného umelým mliekom je asi 7,8mcg za deň, pričom dojčené dieťa dostáva asi 22,4 mcg selénu, preto apelujú aj na výrobcov mliek, aby upravili obsah selénu v dojčenských mliekach.

 

Selén a predávkovanie

Krivka závislosti chorobnosti od nutričného statusu má vždy tvar písmena U, čiže príliš nízke dávky môžu byť rovnako nežiaduce ako príliš vysoké. Podobne je to u selénu. Viacero štúdií so suplementáciou selénu vykázali žiadny, resp. negatívny efekt na celkový zdravotný stav.

Veľká štúdia na 35 000 účastníkoch zisťovala vplyv hladín selénu pred užívaním doplnkov s obsahom selénu a vitamínu E na riziko vzniku rakoviny prostaty u mužov nad 55 rokov. Výsledok bol taký, že u mužov s vysokou hladinou selénu pred suplementáciou podávanie 200mcg selénu denne viedlo k 62% zvýšeniu rizika vzniku rakoviny prostaty a 224% zvýšeniu rizika vzniku rakoviny prostaty, ak užívali selén v kombinácii s vitamínom E. U mužov s nízkymi východiskovými hladinami selénu nezaznamenali významné zmeny v incidencii rakoviny prostaty.

Rovnako existuje množstvo štúdií, kedy podávanie selénu neviedlo k zníženiu kardiovaskulárneho rizika.

Protichodné výsledky s užívaním selénu pravdepodobne súvisia najmä s východiskovým selénovým statusom a teda rozdielnym pravidelným príjmom selénu z potravy v závislosti od stravovacích návykov a množstva selénu v pôde v danej lokalite. Napríklad vo Venezuele, kde je priemerný denný príjem selénu 800 mcg budú štúdie s užívaní selénu vychádzať určite inak ako na Slovensku.

Prejavy nadbytku selénu sú cesnakový dych a kovová chuť v ústach, pri vážnejších predávkovaniach dochádza k vypadávaniu vlasov, štiepeniu nechtov, únave, tráviacom problémom a neurologickým ťažkostiam. V prípade nedostatku jódu v potrave môže vysoký príjem selénu zhoršovať príznaky hypothyreózy. Za hornú hranicu bezpečnej dávky sa považuje 400mcg selénu denne, vrátane selénu prijatého stravou.

Deťom a adolescentom, ktorým sa formuje chrup by sa selén tiež nemal podávať vo vyšších dávkach, pretože spomaľuje mineralizáciu zubnej skloviny a vedie k vyššiemu výskytu zubných kazov.

Zhrnutie – užívať, či neužívať selén?

Ak nemáte pravidelný príjem morských živočíchov, mäsa a para orechov, pravdepodobne nemáte dostatočný príjem selénu (samozrejme ak žijete na Slovensku). V tomto prípade môže byť užívanie selénu prospešné, avšak nie vo vysokých dávkach (nad 200mcg denne) a dlhodobo. Alternatívou môže byť konzumácia 1 – 2 para orechov denne, keďže jeden obsahuje asi 68 – 92 mcg selénu.

Zvýšenie príjmu selénu sa odporúča aj pri akútnych infekčných ochoreniach, kedy môžu byť podávané aj vyššie dávky, nie však dlhodobo (špeciálnou skupinou sú HIV pozitívni pacienti, kedy je nutná dlhodobá suplementácia s vyššími dávkami, avšak po konzultácií s lekárom).

Súvisiace články:

Kedy železo pomáha a kedy škodí?

Kedy zinok pomáha a kedy škodí?

Ako si správne vybrať horčík?

Vápnik – ako si pripraviť kalcium s najlepšou vstrebateľnosťou?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Diana