Pamäť

Ako sa lieči Alzheimerova choroba?

liecba-alzheimerovej-choroby

Liečba Alzheimerovej choroby pozostáva obvykle z farmakologickej liečby (lieky viazané na lekársky predpis), doplnkovej liečby (tzv. nootropiká, výživové a vitamínove doplnky) ako aj nefarmakologických opatrení (stimulácia kognitívnych funkcií, úprava životosprávy, psychoterapia..).

Výskum v oblasti liečby Alzheimerovej choroby (ACH) sa v súčasnosti zameriava na nové lieky, ktoré by zabránili vzniku ACH alebo spomalili jej priebeh, ako aj na veľmi dôležitú včasnú diagnostiku a teda podchytenie choroby na začiatku. Lieky používané bežne v liečbe ACH poskytujú úľavu od symptómov, zlepšia kvalitu života pacienta, ich vplyv na postupovanie a zhoršovanie ochorenia je však bohužiaľ slabý, ochorenie nevieme vyliečiť ani zastaviť. Viac sa farmakologickej liečbe venujeme v článku určenom predošetkým pre odbornú verejnosť Liečba Alzheimerovej choroby pod dohľadom lekára. V tomto článku sa zameriam na doplnkovú liečbu a životosprávu, ktoré dokážu tiež nemalým podielom ovplyvniť priebeh, či samotné prepuknutie choroby.

B-vitamíny a vysoký homocysteín

Začnem s B-vitamínmi, kedže ich doplnenie je veľmi jednoduché a ich pozitívny účinok v prospech demencie bolo už viackrát potvrdený, i keď sa o tom málo hovorí, štúdie sú jednoznačné. V súvislosti s B-vitamínmi a ACH sa sleduje predovšetkým zvýšený homocysteín. Homocysteín (Hcy) je aminokyselina, ktorá vzniká prirodzene v organizme ako medzičlánok pri vnútrobunkových metabolických reakciách. Ak je jeho metabolizmu narušený, hladina tejto látky v krvnej plazme sa zvyšuje a dochádza k poškodzovaniu buniek. Dokázaná je napríklad spojitosť medzi zvýšenou hladinou homocysteínu a zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych chorôb (hypertenzia, ateroskleróza, arytmie, trombóza, ischémia), spontánnych potratov či vývojových vád nervovej sústavy plodu počas tehotenstva. Na odbúraní Hcy sa ako dôležité kofaktory podieľajú vitamíny B6 (pyridoxín), B9 (kyselina listová) a B12. Ich deficit (nedostatok) vedie k spomínanej hyperhomocysteinémii. Bližšie v článku Homocysteín – nový ukazovateľ ochorení, nový pohľad na liečbu.

Zvýšené hladiny Hcy u starších ľudí nie sú nič neobvyklé, s vekom sa hyperhomocysteinémia ešte viac prehlbuje. Zvýšená hladina Hcy postihuje 15-47% pacientov s aterosklerózou,  30% ľudí po prekonaní infarktu myokardu. S pribúdajúcim vekom sa znižuje vstrebávanie vitamínu B12, riziko zvyšuje aj alkoholizmus, fajčenie ako aj užívanie niektorých liekov, ktoré ovplyvňujú vstrebávanie kyseliny listovej, zasahujú do metabolizmu Hcy, vedú k nedostatku vitamínu B6 (Ktoré vitamíny nám môžu chýbať, keď užívame niektoré lieky?). U starších ľudí, ktorí sú najčastejšia skupina postihnutá Alzheimerovou chorobou, je zároveň vyššie riziko hyperhomocysteinémie, ktorá výrazne zhoršuje toto ochorenie. Štúdie potvrdili, že doplnenie spomínaných troch vitaminov môže spomaliť (dokonca zvrátiť) progresiu ACH. Dochádza k zníženiu hladiny Hcy, ktorá vedie k zníženiu atrofie (úbytku) mozgovej sivej hmoty (atrofia sivej hmoty je známka progresie ACH a aj iných foriem demencie) a tým spomaliť pokles kognitívnych (pamäťových) funkcií pacientov. Vedci tiež zistili, že u pacientov, u ktorých dochádzalo k atrofii sivej hmoty rýchlejšie, boli aj hladiny Hcy v krvi vyššie a u týchto pacientov bol pozorovaný aj vyšší benefit liečby kombináciou B6+B12+B9.

Zinok a Alzheimerova choroba

Viaceré štúdie objavili nízke hladiny zinku (v mozgomiechovej tekutine, plazme) u pacientov s ACH v porovnaní so zdravými ľuďmi. Nedostatok zinku vedie k rozvoju neurologických porúch, zvyšuje odumieranie neurónov, čo môže narušiť kognitívne funkcie ako pamäť a učenie. Mnohí vedci preto považujú narušenú homeostázu zinku za rizikový faktor depresie, Alzheimerovej choroby a ďaľších neurodegeneratívnych chorôb. K neurologických ochoreniam môže dochádzať aj pri jeho nadbytku. Dodanie zinku u pacientov s jeho nedostatkom by mohol byť preto dôležitý terapeutický krok v liečbe Alzheimerovej choroby. Uvidíme, čo ukážu ďaľšie výskumy. Jedna z hypotéz, prečo je zinok v liečbe ACH dôležitý vychádza aj z toho, že zinok efektívne znižuje hladinu medi (znižuje jej vstrebávanie črevom), ktorej zvýšená koncentrácia v mozgu sa pokladá za jeden z rizikových faktorov ACH.

Kokosový olej a Alzheimerova choroba

Kokosový olej, na rozdiel od väčšiny iných tukov v potrave, obsahuje mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom (MCT tuky), ktoré sú  jedinečné v tom, že sa ľahko vstrebávajú a metabolizujú v pečeni za vzniku ketolátok, ktoré slúžia ako zdroj energie aj pre mozog. Prísun energie je vyrovnaný, nedochádza ku kolísaniu hladín glukózy, čo je benefit pre cukrovkárov (cukrovka je významný rizikový faktor demencie). Niekoľko štúdii demonštrovalo, že MCT tuky, ktoré indukujú tvorbu β-hydroxybutyrátu (ketolátka) zlepšujú kognitívny výkon u pacientov s ACH. Vzhľadom na tieto skutočnosti  sa javí sľubne ketogénna diéta, ktorá by mohla byť nápomocná v liečbe ACH.  Viac o liečbe ochorení úpravou jedálnička v článku Nový trend v liečbe ochorení –diéty na mieru.

Omega-3-mastné kyseliny a Alzheimerova choroba

Omega -3-mastné kyseliny je tiež vhodné zahrnúť do jedálnička pacientov s ACH.  Okrem potenciálneho priameho účinku na neurodegeneratívny proces pri ACH,  spočíva ich benefit v pozitívnom účinku na cievne ochorenia mozgu, ktorými často trpia pacienti s ACH.  Viac o omega kyselinách v článku Ako užívať omega-3 kyseliny a neublížiť si?

Fermentované mliečne produkty a Alzheimerova choroba

Epidemiologické štúdie naznačujú, že konzumácia fermentovaných mliečnych výrobkov bráni úbytku kognitívnych funkcií u starších ľudí. Príjem mliečnych fermentovaných produktov (fermentácia s Penicillium candidum) na myšacom modely ukázal preventívne účinky na ACH (zníženie hromadenia amyloidu-beta, zápalu hipokampusu atď). Za aktívnu zložku sa považuje oleamid, ktorý vzniká pri fermentácii z kyseliny olejovej. Uvidíme, čo prinesú ďaľšie výskumy v tejto oblasti.

 

Z ďaľších opatrení  netreba zabúdať na kognitívny tréning – stimulácia mozgu rôznymi aktivitami (krížovky, kvízy, čítanie…). Ako doplnková liečba na podporu pamäťových funkcií a prekrvenia mozgu sa využívajú tzv. nootropiká (piracetam, ginkgo…), viac v článku Ako zlepšiť pamäť a spomaliť zabúdanie. Dôležitá je strava bohatá na antioxidanty (vitamín C, E, selén), koenzým Q10, dostatok fyzickej aktivity a dostatok tekutín (známky dehydratácie sa  u starších ľudí vyskytujú pomerne často).  Ako silný antioxidant sa odporúča resveratrol alebo kurkumín, v súvislosti s Alzheimerovou chorobou však nebol doposiaľ dostatočne potvrdený ich účinok na zlepšenie pamäťových funkcií.

Súvisiace články:

Alzheimerova choroba-ako, kedy a prečo sa prejaví?

Homocysteín-nový ukazovateľ ochorení, nový pohľad na liečbu.

Ako zlepšiť pamäť a spomaliť zabúdanie?

Nežiaduce účinky ibuprofénu sú dobre známe-poznáte aj tie žiaduce?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana

 


Zdroje:

  • Salomone S, Caraci F, Leggio GM, Fedotova J, Drago F. New pharmacological strategies for treatment of Alzheimer’s disease: focus on disease modifying drugs. Br J Clin Pharmacol. 2012 Apr;73(4):504-17.
  • Chen KJ, Pan WH, Yang FL, Wei IL, Shaw NS, Lin BF. Association of B vitamins status and homocysteine levels in elderly Taiwanese. Asia Pac J Clin Nutr. 2005;14(3):250-5
  • Herrmann W, Lorenzl S, Obeid R. Review of the role of hyperhomocysteinemia and B-vitamin deficiency in neurological and psychiatric disorders–current evidence and preliminary recommendations. Fortschr Neurol Psychiatr. 2007 Sep;75(9):515-27.
  • Ananda S. Prasad. Discovery of Human Zinc Deficiency: Its Impact on Human Health and Disease; Adv Nutr. 2013 Mar; 4(2): 176–190.
  • Szewczyk B. Zinc homeostasis and neurodegenerative disorders. Front Aging Neurosci. 2013 Jul 19;5:33.
  • Fernando WM, Martins IJ, Goozee KG, Brennan CS, Jayasena V, Martins RN.The role of dietary coconut for the prevention and treatment of Alzheimer’s disease: potential mechanisms of action. Br J Nutr. 2015 Jul 14;114(1):1-14..
  • Ano Y, Ozawa M, Kutsukake T, Sugiyama S. Preventive effects of a fermented dairy product against Alzheimer’s disease and identification of a novel oleamide with enhanced microglial phagocytosis and anti-inflammatory activity. PLoS One. 2015 Mar 11;10(3):e0118512.
  • Douaud G, Refsum H, de Jager CA, Jacoby R, Nichols TE, Smith SM, Smith AD. Preventing Alzheimer’s disease-related gray matter atrophy by B-vitamin treatment. Proc Natl Acad Sci U S A. 2013 Jun 4;110(23):9523-8.
  • Morris MS. The role of B vitamins in preventing and treating cognitive impairment and decline. Adv Nutr. 2012 Nov 1;3(6):801-12.
  • Kim G, Kim H, Kim KN, Son JI, Kim SY, Tamura T, Chang N. Relationship of cognitive function with B vitamin status, homocysteine, and tissue factor pathway inhibitor in cognitively impaired elderly: a cross-sectional survey. J Alzheimers Dis. 2013;33(3):853-62.
  • http://www.cardiology.sk/casopis/303/11/frame.htm
  • https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4202787/
  • https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4101992/