Depresia

Prečo vzniká depresia?

depresia_po_porode.jpg

Príčina vzniku depresie nie je aj napriek rozsiahlym výskumom objasnená či jednoznačná. Vznik depresie je pravdepodobne  podmienený kombináciou viacerých faktorov. Odborne ide o poruchu dostupnosti tzv. neuromediátorov v mozgu (serotonín, noradrenalín a dopamín). Veľmi laicky by sme mohli povedať, že tak ako napr. pri cukrovke chýba inzulín, pri depresii chýba „hormón šťastia“ – serotonín. Depresia je teda choroba ako každa iná, netreba sa ostýchať vyhľadať odbornú pomoc, pretože najväčšou hrozbou tochto ochorenia je veľmi málo alebo neskoro diagnostikovaných pacientov.

Náchylnosť k vzniku depresie môže byť vrodená – genetická predispozícia (cca z 30%) alebo aj získaná v detskom veku. Ak je táto genetická predispozícia silná, môže spustiť depresiu aj bežná životná záťaž – pôrod, menopauza, medziľudské vzťahy… Depresívne poruchy sa vyskytujú aj u pacientov trpiacich niektorými ochoreniami, najmä chronickými – onkologickí pacienti, chronické bolesti, Parkinsonova choroba, srdcový infarkt, mozgová príhoda (obvykle medzi 3-6 mesiacom po príhode), skleróza multiplex, epilepsia a iné. Depresia sa často objavuje ako príznak poruchy štítnej žlazy, preto by malo byť samozrejmosťou vyšetrenie štítnej žlazy ešte pred záhajením liečby antidepresívami. Spúšťačom môžu byť aj negatívne stresujúce či emotívne udalosti napr. strata blízkeho človeka, strata zamestnania a podobne. K rozvoju depresie môže prispevať aj nedostatok niektorých vitamínov.

V dnešnej dobe sú problémom aj „depresogénne látky“ – látky, ktoré zvyšujú výskyt a komplikujú priebeh depresie. Patria sem niektoré lieky :

  1. – kortikosteroidy(Prednison),
  2. – statíny (lieky na liečbu cholesterolu),
  3. – ciprofloxacín (antibiotikum – Ciphin, Ciplox, Ciprinol…),
  4. – beta-blokátory, tiazidy (Hydrochlorotiazid) a metyldopa (Dopegyt) – na liečbu vysokého tlaku
  5. – opiáty (liečba silných bolestí),
  6. – ranitidín – najmä u starších pacientov (Ranisan),
  7. – interferón, acyklovir vo vysokom dávkovaní (Herpesin –liečba vírusových infekcií),
  8. – baklofén (liek uvoľňujúci svalstvo) – najmä po náhlom vysadení

Špeciálnu pozornosť treba venovať benzodiazepínom (Lexaurin, Xanax, Neurol, Frontin…), ktoré sa často používajú aj na liečbu a zvládnutie prejavov depresie. Patria však tiež k depresogénnym látkam, ktoré môžu pri dlhšom užívaní depresiu ešte zhoršiť, vzniká na ne závislosť, nebezpečné je ich užívanie u pacientov požívajúcich alkohol. Liečba benzodiazepínmi by mala byť obmedzená na pár týždňov maximálne mesiacov.

Výskyt depresie zvyšujú aj psychostimulačné látky ako alkohol, amfetamíny či drogy (kokain).

Okrem vyššie spomenutých faktorov ovplyvňuje prepuknutie choroby aj osobnostná charakteristika. To znamená, že ľudia s niektorými charakterovými črtami (puntičkárstvo, zdržanlivosť, usporiadanosť, obsedantnosť, závislosť na osobných vzťahoch, svedomitosť…) majú vyššiu náchylnosť na vznik depresie.

Niektoré zdroje spájajú depresiu, ale aj úzkosť či chronickú bolesť hlavy s neurotoxickou látkou acetaldehyd. Acetaldehyd vzniká konzumáciou alkoholu (produkt jeho odbúravania), nachádza sa v tabakovom dyme, smogu či výfukoch áut. Zvýšená produkcia tejto látky je aj pri chronickej kandidóze, kedy vzniká acetaldehyd ako produkt odbúravania kvasinky (kandidy).

Z menej známych a zriedkavých príčin spomeniem ešte parazity a ich súvis s depresiou. V alternatívnych zdrojoch nájdeme, že pri depresiách ako aj iných neurologických poruchách (Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza, Alzheimer…) môže byť prítomný červ škrkavka (Ascaris). Škrkavka patrí k najviac rozšíreným črevným parazitom, ktorým sa človek môže nakaziť kontaminovanou pôdou či stykom so psami (najmä šteniatkami, ktoré nie sú pravidelne odčervované). Parazity môžu dráždiť nervový systém jednak toxínmi, ktoré vylučujú, jednak môžu byť larvy krvou zanesené aj do iných orgánov (mozok, miecha, obličky, oko…).

V niektorých štúdiách sa potvrdilo, že vznik depresie podmieňuje aj potravinová alergia, resp. neznášanlivosť (intolerancia) niektorých zložiek potravín a aditívnych látok (konzervanty, farbíva, dochucovadlá, „éčka“..). Najvážnejšie psychické reakcie (depresia, nervozita, ťažkosti s koncentráciou..) má vraj na svedomí pšenica (lepok), mliečne výrobky (kazeín, laktóza), trstinový cukor, vajcia, aspartam (náhradné sladidlo – E951, obsahujú ho napr. takmer všetky  žuvačky)  

                                                                        …čítať viac o Depresii

Súvisiace články:

Prírodná liečba depresie

Nedostatok vitamínov pri depresii?

Depresia, úzkosť či len depka?

Čo všetko dokáže stres? 

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana