Celiakia

Ktoré probiotiká pri neznášanlivosti lepku?

ktore probiotika mozu celiatici, ktore probiotika pri celiakii

Celiakia je celoživotné autoimunitné ochorenie, ktoré je spôsobené neznášanlivosťou lepku (gluténu), ktorý sa nachádza v obilninách ako je pšenica, jačmeň, raž alebo ovos. U človeka, ktorý trpí neznášanlivosťou lepku, stačí aj stopové množstvo potravy, ktorá obsahuje tento proteín, a dochádza k spusteniu imunitnej odpovede v tenkom čreve a k zahájeniu chronického zápalu. Výskyt celiatikov v populácii je pomerne vysoký, problémom stále zostáva množstvo nediagnostikovaných pacientov. Dôvodom je predovšetkým to, že mnohí pacienti majú mimočrevné ťažkosti (anémia, osteoporóza, spomalenie rastu detí, únava, depresia, problémy s otehotnením, deficit vitamínov a minerálov) alebo sú asymptomatickí (bez príznakov). Celiakii sme sa podrobnejšie venovali už vo viacerých článkoch:

Prečo vzniká celiakia?

Liečba celiakie.

Novinky v liečbe celiakie.

Ako zistím, či mám celiakiu?

Intolerancia gluténu, celiakia, neurologické ochorenia, neplodnosť – ako spolu súvisia?

V tomto článku sa zameriam na črevnú mikroflóru (mikrobiotu) celiatikov a možnosti ovplyvnenia ochorenia probiotickými baktériami. Skúmaniu črevnej mikroflóry celiatikov sa venujú výskumy len pár rokov (prevažne in vitro alebo na zvieracích modeloch, u ľudí predovšetkým u detských pacientov), ale  už z doterajších výskumov vyplýva, že bakteriálne osídlenie čriev celiatikov sa líši od mikroflóry zdravých jedincov. Predpokladá sa, že intolerancia lepku súvisí nejakým spôsobom aj s osídlením našich čriev mikroorganizmami, a preto sa čoraz častejšie uvažuje o probiotických baktériách ako o doplnkovej liečbe ochorenia. Stále však nie je jasné, či je zmenená mikroflóra u pacientov s celiakou príčinou alebo dôsledkom tejto choroby.

Z doterajších výskumov vyplýva, že neliečené deti s celiakou vykazujú vyššie osídlenie čreva (duodena) gram-negatívnymi baktériami ako zdravé deti alebo deti s celiakiou na bezlepkovej strave. Počet gram-pozitívnych baktérii (patria sem aj laktobacily) je zasa u celiatických detí (liečených aj neliečených) v porovnaní so zdravými nižšie. Preto sa vedci domnievajú, že podiel gram-pozitívnych a gram-negatívnych baktérií môže byť  v prípade celiakie veľmi dôležitý. U detí s celiakiou bol napríklad zistený vyšší počet baktérií Bacteroides, ktoré sú síce doležitá frakcia ľudskej mikrobioty, niektoré druhy ako B. fragilis alebo B. vulgatus však  pôsobia patogénne a  vykazujú pro-zápalové účinky. Čo sa týka probiotických baktérií, ukazalo  sa, že celiatici majú  vo všeobecnosti menej laktobacilov a bifidobaktérií. Taktiež pomer prospešných laktobacilov a bifidobaktérií k potenciálne škodlivým gram-negatívnym baktériám, bol významne vyšší u kontrolných skupín než u detí s celiakiou.

 

Abnormality črevnej mikroflóry u pacientov s celiakiou naznačujú, že užívanie probiotík ako doplnkovej liečby celiakie by mohlo mať svoje opodstatnenie. U niektorých probiotických kmeňov bolo zistené, že majú schopnosť rozkladať alebo stráviť gluténové peptidy, príčom  rôzne kmene laktobacilov  sa vyznačujú rôznou intenzitou, ktorou dokážu  lepok hydrolyzovať. Sľubne sa zatiaľ ukázala zmes ôsmich kmeňov baktérií, (konkrétne Bifidobacterium breve, B. longum, B. infantis, Lactobacillus plantarum, L. acidophilus, L. casei , L. delbrueckii subsp. Bulgaricus a Streptococcus thermophilus), označovaná ako VSL3. VSL3 sa objavil už aj v niektorých našich lekárňach (legislatíva mi neumožňuje napísať konkrétny názov doplnku, ak si však dáte do google “VSL3 probiotikum” hravo to nájdete). Táto kombinácia sa zatiaľ v porovnaní s ďaľšími skúmanými komerčnými probiotikami ukázala ako vysoko účinná pri hydrolýze gliadínových  bielkovín (gliadín je zložka lepku, ktorá spôsobuje celiatikom problémy). VSL č. 3 zlepšoval aktivitu enzýmov štiepiacich bielkoviny bohaté na prolín (zložka gliadínu) a aminopeptidáz, ktoré regulujú hydrolýzu gliadínu.

Zatiaľ to vyzerá tak, že použitie jediného probiotického kmeňa nepostačuje na degradáciu gliadinových peptidov, prospešnejšia sa ukazuje kombinácia viacerých. Z konkrétnych kmeňov vykazoval ochranný účinok na epiteliálne bunky čreva pred poškodením vyvolaným gliadínom kmeň B. lactis alebo L. casei (ATCC 9595). Zmierniť produkciu zápalových cytokínov a imunitnú odpoveď sprostredkovanú T-bunkami (CD4+) na zvieracom modele, kde bola gliadinom navodená enteroptia, sa podarilo kmeňu  B. longum (CECT 7347). Ukazuje sa, že kmeň B. bifidum (IATA-ES2) zabraňuje priepustnosti čreva vyvolanej gliadínom. Ako ďaľší prospešný kmeň sa javí B. breve (BR03 a B632), ktorý znižoval produkciu pro-zápalového cytokinínu TNF-α u detí s celiakiou na bezlepkovej diéte a normalizoval fyziologické osdídlenie čreva baktériami (obnovenie fyziologického pomeru Firmicutes / Bacteroidetes).

 

Sledovanie a skúmanie črevnej mikroflóry pacientov s celiakiou, ako aj hľadanie konkrétnych probiotických kmeňov,  ktoré by boli prospešné pre zdravie čriev, stále pokračuje. Kmene schopné produkovať enzýmy, ktoré rozkladajú (hydrolyzujú) gliadinové bielkoviny a indukujú protizápalové účinky sa považujú pri liečbe celiakie za najvhodnejšie .

 

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana


Zdroje:

  1. Nadal I, Donant E, Ribes-Koninckx C, Calabuig M, Sanz Y. 2007. Imbalance in the composition of the duodenal microbiota of children with coeliac disease. J. Med. Microbiol. 56:1669–1674.
  2. Losurdo G, Principi M, Iannone A, Ierardi E, Di Leo A. The Interaction Between Celiac Disease and Intestinal Microbiota. J Clin Gastroenterol. 2016 Nov/Dec;50 Suppl 2.
  3. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3594957/
  4. De Angelis M, Rizzello CG, Fasano A, Clemente MG, De Simone C,VSL#3 probiotic preparation has the capacity to hydrolyze gliadin polypeptides responsible for Celiac Sprue. Biochim Biophys Acta. 2006 Jan;1762(1):80-93.
  5. Lindfors K, Blomqvist T, Juuti-Uusitalo K, Stenman S, Venäläinen J, Mäki M, Kaukinen K. 2008. Live probiotic Bifidobacterium lactis bacteria inhibit the toxic effects induced by wheat gliadin in epithelial cell culture. Clin. Exp. Immunol. 152:552–558.
  6. D’Arienzo R, Stefanile R, Maurano F, Mazzarella G, Ricca E, Troncone R, Auricchio S, Rossi M. 2011. Immunomodulatory effects of Lactobacillus casei administration in a mouse model of gliadin-sensitive enteropathy. Scand. J. Immunol.
  7. Di Cagno R, De Angelis M, De Pasquale I, Ndagijimana M, Vernocchi P, Ricciuti P, Gagliardi F, Laghi L, Crecchio C, Guerzoni ME, Gobbetti M, Francavilla R. 2011. Duodenal and faecal microbiota of celiac children: molecular, phenotype and metabolome characterization. BMC Microbiol. 11:219.
  8. Klemenak M, Dolinšek J, Langerholc T, Di Gioia D, Mičetić-Turk D. Administration of Bifidobacterium breve Decreases the Production of TNF-α in Children with Celiac Disease. Dig Dis Sci. 2015 Nov;60(11):3386-92
  9. Quagliariello A, Aloisio I, Bozzi Cionci N, Luiselli D, D’Auria G, Effect of Bifidobacterium breve on the Intestinal Microbiota of Coeliac Children on a Gluten Free Diet: A Pilot Study. Nutrients. 2016 Oct 22;8(10).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *