Fytoterapia

Pri ktorých žalúdočných problémoch by sme nemali piť žalúdočné čaje?

palina, horec, zemežlč, vachta, archangelika, senovka grécka pri vredoch

Žalúdočné čaje všetci poznáme. Sú to zmesi rôznych rastlín, takmer vždy horkej chuti, vedia veľmi efektívne pomôcť pri niektorých tráviacich ťažkostiach. Rastliny, ktoré bývajú súčasťou väčšiny žalúdočných zmesí, obsahujú látky nazývané horčiny, ktoré sú nositeľom ich účinku. Sú zodpovedné za horkú chuť čaju,  typické pre ne je, že výrazne podporujú vylučovanie tráviacich šťiav (účinok sa začína už v ústach zvýšenou produkciou slín). Tento dej nám uľahčí trávenie, pomôže pri ťažobe žalúdka, dyspesiách, hypoacidite (nedostatok žalúdočnej kyseliny), poruchách trávenia spojených s nedostatočným vylučovaním žlče. Užitočné sú aj pri nechutenstve, črevných kolikách, dokonca zlepšujú vstrebávanie niekorých živín (veľmi vhodné sú preto aj pre geriatrických pacientov). Byliny v žalúdočných zmesiach obsahujú okrem horčín aj látky (silice), ktoré zmierňujú nafukovanie a kŕče hladkého svalstva tráviaceho traktu či zlepšujú pohyby čriev.

Samotné horčiny v rastlinách sú látky veľmi účinné, z čoho vyplýva, že nebudú vhodné pre každého a budú mať tiež svoje obmedzenia. Medzi takéto rastliny patrí napríklad horec žltý, palina pravá, zemežlč menšia, vachta trojlistá, archangelika lekárska a iné. Byliny s obsahom horčín by sa  pre dosiahnutie požadovaného účinku mali podávať hodinu až dve pred jedlom. Dlhodobé pravidelné užívanie (viac ako mesiac) silných horčinových bylín sa neodporúča.  Vyššie dávky dráždia sliznicu tráviaceho traktu, môžu vyvolať nevoľnosť, hnačky alebo zvracanie. V čajových zmesiach nebývajú horčinové rastliny zastúpené v takom množstve, aby pri dodržiavaní odporúčaného dávkovania vyvolali takéto ťažkosti, týka sa to skôr užívania samotných horčinových bylín.  Opatrnosť je na mieste v prípade paliny, kde užitie veľmi vysokých dávok môže viesť až k otrave, kvôli obsahu toxickej silice (tujónu). Aj mierne prekračovanie doporučených dávok môže mať za následok hromadenie silice v organizme, ktoré sa zvykne prejavovať bolesťami hlavy, zmätenosťou, žalúdočnými kŕčami, zvracaním, slabosťou, pálením pri močení a podobne.

Kedy by sa žalúdočné čaje nemali piť?

Užívanie rastlín s obsahom horčín zvyšuje tvorbu žalúdočných šťiav, vrátane zvýšenej sekrécie žalúdočnej kyseliny (kyseliny chlorovodíkovej).  Preto sa neodporúčajú u pacientov s hyperaciditou (nadmená produkcia žalúdočnej kyseliny), pálením záhy, vredmi žalúdka a dvanástníka, pri zápale žalúdka (gastrititíde), Crohnovej chorobe, neodporúčajú sa  ani v prípade hnačiek. Zvýšená produkcia kyseliny tu nie je žiaduca a mohla by zdravotný stav zhoršiť, najmä v prípadoch dlhodobého užívania vyšších dávok. Takéto rastliny nie sú vhodná voľba ani pri „podráždenom žalúdku“, napr. po požití skazeného jedla alebo po nadmernom pití alkoholu, vtedy nám lepšie padne neprovokovať žalúdok zýšenou produkciou šťiav. Lepšie je zvoliť bylinky, ktoré žalúdok ukľudnia, prípadne pôsobia spazmolyticky (uvoľňujú krče hladkého svalstva) ako rumanček, mäta, fenikel, aníz.

Aj pri hnačkách a zápaloch sliznice žalúdka treba dbať na výber bylín, používajú sa byliny, ktoré obsahujú látky-triesloviny s adstringentným (sťahujúcim) účinkom. Typickým predstaviteľom je repík lekársky, nátržník husí, listy černice a maliny alebo čučoriedky.

Pri vredoch radšej slizy ako horčiny.

Rastliny s obsahom slizom nájdeme často v čajových zmesiach proti kašľu. Slizovité látky dokážu obaliť sliznicu dýchacích ciest a mierniť  tak dráždenie na kašeľ. Slizy však chránia aj sliznicu žalúdka, preto sú výborné pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika, gastroenteritíde (zápal sliznice žalúdka a čriev) či pálení záhy, kedy fungujú ako mechanická bariera (ochranný film) a chránia tak sliznicu pred agresívnym pôsobením žalúdočnej kyseliny. Najlepšie sa osvedčil čaj zo semien senovky gréckej, kde sa uskutočnilo aj zopár štúdií. V tejto indikácii je výborný aj slez lesný, lišajník islandský alebo skorocel kopijovitý.  Z prírodných prostriedkov sa ako doplnková liečba vredovej choroby žalúdka , pálenia záhy či Crohnovej choroby odporúča živica stromu Pistáciovník mastixový, ktorú nájdeme v lekárňach pod názvom chioská masticha.

Všetky zo spomínaných rastlín sú dostupné aj v lekárňach vo farmaceutickej kvalite, ak nie na skladoch, tak vám ich určite vedia v priebehu dňa objednať. Čaje je vhodné striedať a neprekračovať odporúčané dávkovanie.

Súvisiace články:

Ako si správne pripraviť čaj?

Prírodný nemusí vždy znamenať bezpečný.

Ako si doma pripraviť tinktúru?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana